Karin Fossum - Temné sekundy

  Vraví sa, že najväčší strach prežívajú rodičia. Možno to tak nevyzerá, keď máte 16 a hypnotizujete jednu čiarku na tehotenskom teste, aby ju nenapadlo prizvať si kamarátku, ale je to pravda. Je úplne iné báť sa o seba, alebo sa báť o tú malú bezbrannú bytosť, ktorá prišla na svet vaším rozhodnutím. A presne tento druh ochromujúceho strachu rozpitváva na molekuly Karin Fossum vo svojej krimoške Temné sekundy. V hlavnej úlohe v slovenskom znení Alexandra Petrášová.

    Ida si jedného pekného dňa, krátko pred prvým narodkovým krížikom, vyrazí na bicykli do mesta. Domov sa však nevráti. Jej mama zalarmuje políciu, ale tá nie je ani po niekoľkých dňoch o nič múdrejšia. Niežeby boli neschopní ako naše ministerstvo financií, no Ida zmizla doslova bez stopy. Po čase sa začnú podozrievavé pohľady upierať na Emila, miestneho čudáka, ktorý síce nemá kôlničku s vyrezávanými panáčikmi, zato má však papagája a vadu reči. Emilova matka sa odmieta zmieriť s myšlienkou, že jej syn je vrah, no čo ak bordel v jeho dome tentokrát ukrýva viac, než pleseň archívneho ročníka?

    Ako som zistila v doslove (báj d vej, naschvál sa to nevolá predhovor, je v ňom toľko spoilerov, že sa vám už potom ani neoplatí čítať knihu, takže si ho naozaj nechajte na záver!), Temné sekundy sú už šiestou autorkinou knihou s vyšetrovateľskou dvojicou Sejer a Skarre, ale z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že sa nič nestane, ak ste tak ako ja o existencii tých predchádzajúcich nemali šajnu. Akurát sa teda nemôžem sťažovať, že hlavní hrdinovia neboli predstavení podrobnejšie, lebo v tomto štádiu autorka už oprávnene predpokladá, že vám nemusí predstavovať niekoho, s kým ste už šesťkrát skončili v posteli (alebo kde to čítate. Čo? Ja fakt hovorím len o čítaní!)

    Temné sekundy nepísal Fitzek. Ja viem, že viete, to je len varovanie na okraj, že v tejto knihe nedochádza k šokujúcemu obratu na každej druhej strane, dej napreduje veľmi pomaly a veľa sa sústreďuje na jednotlivé postavy - či už rodinu obete, alebo podozrivých - a na vykresľovanie rozširujúcej sa temnoty v ich dušiach. Znie to ako klišé a chýba už len vrah záhradník, ale autorka naozaj výborne zvládla rozklad duševnej pohody. Ruth, teta Idy, je na začiatku knihy energická žena, schopná zobrať svoju polozrútenú sestru a pátranie do vlastných rúk, no s pribúdajúcim časom sa z nej stáva vystresovaná kôpka požutých nervov. 

    Karin Fossum nepíše epizódu CSI, čiže sa nemusí snažiť vtesnať svoj dej do 60 minút plus reklamné prestávky - vyšetrovanie napreduje pomaly, stopy žiadne, podozrivý jeden, ktorý nemôže vypovedať, lebo nevie nič schopné povedať, a ani samotné pátranie po Ide dlho neprinesie žiadny výsledok. Čo sa týka rozuzlenia, musím sa pochváliť, že som na to prišla pomerne skoro. Ale už sa učím nebyť sklamaná, keď kniha dopadne tak, ako som si myslela - aj na toto mimochodom poukazuje autor doslovu, že v Temných sekundách nejde o to, aby čitateľ padol na riť, ale aby pochopil to peklo, ktorým prechádzajú postavy. Kniha je desivo a nechutne realistická - lebo to, že vaše podozrenie sa ukázalo ak pravdivé, je niekedy to najhoršie, čo sa vám môže stať, a žiadne ďalšie strašidlá už nepotrebujete.

    Netvrdím, že som si našla novú obľúbenú krimi autorku - predsa len som asi konvenčný fanúšik a skôr vyhľadávam instantný odšťavovač očí - ale Temné sekundy sú zaujímavým dielom, ktoré sa pozerá na zločin skôr z psychologického než napínavého hľadiska. Možno to nebude úplne univerzálna šálka Earl Grey, ale ak nepotrebujete zápletku, z ktorej vás nevymotá ani Poirot s kompasom a "stačí" vám temný príbeh, smerujúci k nevyhnutnému koncu, tak Temné sekundy môžem s čistým svedomím odporučiť.

    Prajem príjemné čítanie! :)