František Kotleta - Do mŕtva (Hustej nářez)

     Každý máme niečo, čo už dlho chceme vyskúšať, ale nejak sa k tomu nevieme dostať. Šoférovať mikrobus. Ochutnať fugu sashimi a dúfať, že kuchár vedel, čo robí. Skočiť s padákom. No, ja, ako zástanca adrenalínu podávaného v minimálnych dávkach, sa držím pri zemi a ešte nižšie a môj zoznam obnáša skôr také položky ako upiecť buchty (nevydalo) či prečítať si niečo od Františka Kotletu (vydalo. Artis Omnis). Skôr, než sa ma opýtate, prečo čítam českú knihu po slovensky, pozrite sa na tú obálku. Aj sám autor sa vyjadril, že by si pre Hustej nářez želal také obálky, aké má Do mŕtva. Michal Ivan skrátka vie. Knihu preložila Marta Maňáková.

    Upíri existujú a vo vesmíre nie sme sami. To nie sú titulky nového vydania časopisu Zem a vek, ale predstava blízkej budúcnosti (vzhľadom k prvému vydaniu knihy, dnes už ide de facto o minulosť). Upíri si spokojne nažívali v blaženej anonymite, stáročia a tisícročia postrkovali ľudstvo želaným smerom, až kým jedného dňa z neba nezleteli taniere a namiesto submisívnych červíčkov so smutnými očami a svietiacim prstom sa z nich nevyrojila banda uzurpátorov. Ľudia síce uši sklopili prekvapivo rýchlo, ale ich pôvodní vládcovia nemienia hodiť flintu do žita tak ochotne. Zvlášť jeden z nich je odhodlaný udržať si autonómnu autoritu.

    Toto je prosím pekne fantasy sci-fi horor. Bola som v pokušení vytvoriť nový termín "fasciror", ale v mojej hlave to znie lepšie než nahlas, tak radšej nič. Takáto kombinácia môže na prvý pohľad pôsobiť preplácane ako vianočné trhy, ale ono to na počudovanie Kotletovi funguje. Proste sa zmierte s predstavou, že upíri sa márujú s mimozemšťanmi, a môžete si užiť skvelé čítanie. 

    Hlavným hrdinom je Jan Bezzemek, ktorý je presne taký ten arogantný, bezohľadný, egoistický zmrd s dobre utajovanými zásadami a ešte viac inkognito dobrým srdcom, ktorého nejde nemilovať. Teda, asi ide, hlavne keď vám práve trhá hlavu od tela, aby si doplnil energetické zásoby vašou Rh pozitív, ale to čitateľovi našťastie nehrozí, takže k nemu pokojne naďalej prechovávajte sympatie. Kotleta sa drží zaužívaných legiend o upíroch len tak za ľavý malíček, takže jeho hrdina si z cesnaku, ostrých kolov a slova Božieho robí akurát srandu. S Draculom má spoločnú iba nezvyčajnú dlhovekosť a ešte nezvyčajnejšie stravovacie návyky. Veľmi sa mi páčilo vysvetlenie, odkiaľ to vlastne upíri pochádzajú - Do mŕtva sa tým u mňa stalo druhou najoriginálnejšou upírskou knihou, hneď po Martinovom Červenom smäde.

    Dej je brutálny, akčný, dynamický, plný krvi, sexu, krvi, chľastu, krvi, atómových hríbov, krvi a ufónov. Samozrejme sa pod tým všetkým skrýva hlboká myšlienka, hlásajúca dobro v každej živej bytosti a jej napojenie na kolektívne vedomie zodpovednosti a spirituálnej súhry...dobre no, teraz si robím prdel, je to proste jedna krvavá rezanica, kde sa v dialógoch viac vyskytuje výraz "kurva" než "ďakujem". Vadí mi to? Ani najmenej. Človek občas skrátka potrebuje vypnúť pri knihe, ktorá má len pobaviť a nekladie si vyššie ciele.

    Autor má výnimočný talent na nezvyčajné prirovnania a väčšina z nich bola fakt vtipná, ale občas toho na mňa bolo už priveľa. Rozumiem, že najjednoduchším spôsobom, ako oživiť text, je šupnúť tam nejakú tú šťavnatú paralelu, ale ono netreba špeficikovať, že zábradlie bolo pokrivené ako úradníkov charakter a schody chýbali ako svedomie politika, keď stačilo povedať, že celé schodisko bolo rozjebané na maderu. 

    Do mŕtva nie je kniha, ktorá vám ponúka iný pohľad na svet, je to na nič sa nehrajúca krvavá oddychovka, ktorá ma naozaj bavila. Kotleta vytvoril svet, v ktorom v roku 2019 namiesto respiračného vírusu prišli diktátorskí ufóni, aby sa popasovali s diktátorskými upírmi, ktorí tu boli dávno pred nimi. Príbeh je plný výbuchov, nečakaných obratov (čo oceňujem, skutočne nečakané, žiadne prvoplánové plot twisty z Aliexpresu), temných tajomstiev a do toho všetkého dokázal autor zbíjačkou natĺcť ešte aj romantiku, ktorá mi neprekážala. Seriózne, potrebujete viac argumentov?

    Prajem príjemné čítanie! :)