Jozef Žarnay - Tajomstvo Dračej steny

     Asi nikoho neprekvapí, že som bola knihomoľské decko. Ja som bola hádam ešte knihomoľské batoľa. Knihy som milovala, kam mi pamäť siaha, skôr, než som vôbec poznala nejaké to písmeno (do týchto čias sa datuje aj trauma všetkých starších členov mojej rodiny z Levieho kráľa). Potom prišiel zlatý vek šlabikára, kníh s pôvodnými Disney rozprávkami, Sedem labiek za Penny, Traja pátrači, Jules Verne a podobné klenoty mládežníckej literatúry (ja viem že ľuďom narodeným v tomto tisícročí to už veľa nehovorí. Vaša škoda!). Preto je pre mňa nepochopiteľné, že ma v tom veku obišlo dobrodružné sci-fi Tajomstvo Dračej steny od Jozefa Žarnaya. No, ako sa vraví, kým dýchaš, nie je neskoro (navyše, ja hodlám byť aj knihomoľský duch) a tak som dohnala zameškané aspoň na staré kolená.

    Vilo, Fero a Stano, řečený Stanino sú traja nerozluční násťroční  kamoši, narodení dávno pred časmi internetu, Netflixu a Pokémonov, takže voľný čas tiež trávia oldschoolovo - na čerstvom vzduchu! Neďaleko ich dediny (teda pardon, mesta - to ich malo na rozdiel od nášho aspoň pôrodnicu) s pôvabným názvom Atómová Lehota sa nachádza skalnatý útvar nazývaný Dračia stena, ku ktorému sa viaže fantasy povesť. Chalani sa však čoskoro presvedčia, že sú skôr Clarkovými hrdinami než Martinovými, keď v jej útrobách objavia nezvyčajný dopravný prostriedok, ktorý im umožní objavovať odlišné svety, ako je ten náš.

    Ak vám teraz znie v hlave zvučka z Miazgovcov, nejdete úplne od veci. Tajomstvo Dračej steny mi pripomenulo Aladárovu nafukovaciu raketu, ale aj film Cesta do praveku (ten sa odohráva v skutočnom praveku, nie v tom lightovom z ktorého pochádzam ja). Hoci je kniha určená mladšiemu čitateľovi, veľmi sa mi páči, ako si pán Žarnay dal záležať na detailoch, neodbil cestovanie naprieč galaxiou tým, že sa to proste dá, lebo to potrebuje pre dej. Všetko má pekne dotiahnuté - komunikáciu s inými formami životami, výživu počas intergalaktických letov, cestovanie v čase - k tomu však pristupuje opatrne, lebo keď musíte rozmýšľať, kde všade môžete stretnúť svoje minulé a budúce ja, končí každá sranda.

    Kniha má taký ten retro nádych, pripomenula mi staré dobré časy požičiavania kníh z detského oddelenia knižnice, úryvky z čítanky alebo 35 rereadingov tej istej knihy len preto, že som mala čas (a málo nových exemplárov). Chalani sa navzájom odpálkovávajú fórmi z čias Masaryka, ale viete čo? Ja som sa smiala s nimi, hoci som tie ich vtipy počula za svoj život viackrát než "Kevin tu nie je!". Hoci kniha prešla redakčnou aj vizuálnou úpravou, aby sa dostala bližšie k súčasnému publiku, niektoré výrazy sú predsa len zapadnuté prachom, a tak sa na konci nachádzajú nápomocné vysvetlivky. Ja som ich nepotrebovala, lebo väčšinu výrazov som ešte stihla zažiť (to dnešné decká už fakt nelisujú buriny do herbára?). 

    Aj keď som už riadne vyrástla z detských papučiek a cieľovky Dračej steny, bolo ťažké knihu pustiť z rúk. Je plná dobrodružstva, humoru (takého toho detského, jednoduchého a pôvabného), napätia a fanúšikov sci-fi musí potešiť akcia a lejzrové lúče letiace vzduchom. Autorova fantázia pri opise mimozemských civilizácií mi pripomenula Pullmanove Temné hmoty a Lyrine putovanie svetmi plnými bizarných stvorení, z ktorých nie každé túži byť vaším kamarátom a nechať sa voziť v koši na bicykli. 

    Tajomstvo Dračej steny je jednou z tých vzácnych kníh, ktoré dokážu potešiť čitateľov naprieč generáciami. Príbeh dopĺňajú skvelé ilustrácie (a nič nie je lepšie ako obrázkové knihy, fakt nič. No, možno klobása). Na pozadí dobrodružného príbehu zdôrazňuje neochvejnú silu priateľstva, no bez toho, aby sa autor snažil hrať na city alebo "nenápadne" mentorovať. Veľmi sa teším, že tento poklad znova vyšiel a že ho môžem mať vo svojej knižnici.

    Prajem príjemné čítanie! :)