David Pakman - Mysli ako vedec


     Možno práve prežívate so svojím dieťaťom populárnu "prečo" fázu. Prečo je nebo modré, prečo je tráva zelená, prečo ľudia stále volia Fica, prečo má auto štyri pneumatiky a bicykel len dve...nemám pre vás dobrú správu, táto knižka im neposkytne odpovede. Ale to je vlastne dobre, aj mozog je niečo ako sval a keď mu to budeme uľahčovať, zlenivie. Knižka Mysli ako vedec preto nabáda čitateľov, aby si pozorne všímali svet okolo seba, pýtali sa otázky, odhadovali odpovede a empiricky ich dokazovali.

    Malý vedec sa priateľskou a vizuálne príťažlivou formou dozvie, čo je to výskum, čo je to hypotéza, aj ako ju potvrdiť či naopak vyvrátiť (nie do kýbla ako Ron slimáky, iba výrokovou logikou). Na jednoduchom príklade vysvetľuje, ako si overiť fungovanie vecí. Hoci by knižka mohla mať podtitul Ema týra rastliny, stále lepšie ako keby pitvala žaby - pointou zostáva, že zvedavá myseľ doletí ďalej. Aj keď ma stále trochu znepokojuje obrázok Emy so sieťkou na motýle, hádam aj tie leteli ďalej.

    Vždy vychvaľujem a oceňujem ilustrované knižky, tu však musím smutne konštatovať, že autor išiel s dobou viac, než treba, a Mysli ako vedec si nechal vyfarbiť cez AI. Je to vec vkusu, no pre mňa je obrázok generovaný umelou inteligenciou niečo ako Vuittonka z Aliexpresu.

    Ale aj tak, po Detektívovi je aj Mysli ako vedec veľmi pekným a milým návodom pre mladších čitateľov, aby sa nebáli otvoriť oči, aby netlmili svoju zvedavosť, práve naopak - aby sa učili všetko čo sa dá, zisťovali, skúšali, overovali. Lebo, povedzme si na rovinu, ľudí držiacich sa overených faktov tento svet potrebuje ako soľ.

    Prajem príjemné čítanie! :)

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ostrov bohýň - Roganova labutia pieseň. Či?

Obraz
          Hoci tak zrejme nepôsobím, je pre mňa pomerne ťažké sa knižne zamilovať. Nie do knihy ako takej, v tomto smere som tá najväčšia běhna v okolí a už teraz mám zo 10 adeptov na najlepšiu knihu roka. Ale keď príde na knižného hrdinu, mám pomerne vysoké nároky. V prvom rade, nemôže byť príliš dobrý. Chápete, ak je pozitívny ako tehotenský test na trojčatá, je to nudné. My ženy sme v podstate veľmi nenáročné stvorenia. Chceme dobrého muža, ale pozor, nemôže byť príliš dobrý, lebo v tom prípade ho ukameňujeme v kamarátskej zóne. Na druhej strane ma nebavia ani vyslovení badguys, ktorí píšu sarkasticky ešte aj nákupný zoznam a k ženám sa správajú ako k sáčkom na psie exkrementy - majú zmysel len keď ich treba naplniť - samozrejme, iba do chvíle keď sa na scéne objaví ONA a zlý chlapec razom vymäkne ako cencúľ pod výfukom. Aby som sa zamilovala do knižného hrdinu, musí to byť dobrý chlap, ktorý si ale nenechá skákať po hlave, naopak nemá problém urobiť z h...
Čítať ďalej

Stephen King - Holly

Obraz
     Sú autori, od ktorých je aj jedna kniha priveľa, a potom takí, ktorí by mohli napísať každý týždeň ďalšiu a stále by to nestačilo. Pre mňa je tým druhým prípadom miláčik Stephen King  (ak ste sem zablúdili prvýkrát, zrejme ešte nepoznáte mieru mojej posadnutosti týmto majstrom a nechápem, ako ste sa sem vlastne dostali. Čo sa týka ohromných davov mojich pravidelných čitateľov: Ivka, Peťa, Peťo a Veverka, pokojne toto preskočte a choďte až na recenziu, ktorá bude klasicky nadšená ako vždy. Lebo som objektívna ako smerácky predvolebný letáčik). Napriek pokročilému veku je Pišta stále nadmerne plodný (reč je o písaní, samozrejme. O jeho potencii nemám informácie a zas všetko vedieť nemusím), takže každý rok mám malé Vianoce, keď vychádza jeho nová kniha (a na rozdiel od veľkých Vianoc, nemusím rozmýšľať, či sú ponožky naozaj príliš trápnym darčekom a či u detí prejdem argumentom "túto pečiatku zo zemiaku som pre teba vyrobila úplne sama"). Skrátka a dobre, tento ro...
Čítať ďalej

Joe Hill - Divné počasí

Obraz
    Asi nemusím opäť zdôrazňovať, ako veľmi milujem tvorbu Stephena Kinga. Predpokladám, že moji traja čitatelia blogu si práve prekrížili prsty a modlia sa k aztéckym bohom, nech už s tým dám pokoj, lebo s kresťanským to už skúsili a nepomohlo. Nebojte sa, tentokrát to spomínam iba preto, lebo verím, že farba očí, vysoký krvný tlak, súprava strieborných čajových lyžičiek a talent sa dajú zdediť, takže som jednoznačne musela siahnuť po zbierke poviedok Divné počasí od Joea Hilla. Knihu preložila Adéla Bartlová.     Na začiatok chcem prezradiť tým dvom ľuďom, ktorí to ešte nevedia, že Joe Hill je naozaj synom Stephena Kinga, akurát sa nechce priživovať na tatovom guláši, takže vystupuje pod pseudonymom, tvoreným zo skratiek jeho prvého a stredného mena, a slávne priezvisko odložil ako zodraté zimné pneumatiky. Dokonca ani v poďakovaní sa nevytasil s malfoyovským "viete, kto je môj otec?!", hoci mamku a taťku spomína, no len ako mamku a taťku. Krv však nie je hádveó a ...
Čítať ďalej