Evie Woods - Stratené kníhkupectvo

    Nie je žiadnym tajomstvom, že knihomoli milujú knihy o knihách. Môže to znieť, ako že rybár má najradšej ryby, ktoré lovia iné ryby, ale veď uznajte - môže byť niečo lepšie, než čítať o ľuďoch, ktorí sú na rovnakej vlnovej dĺžke? Preto zbožňujeme Nekonečný príbeh (no, ten aj kvôli Falcovi, nebudem klamať). Preto zbožňujeme Bezhviezdne more. Zbožňujeme aj Stratené kníhkupectvo od Evie Woodsovej? No...to vám poviem o chvíľu. Knihu skvelo preložila Lucia Tonková.

    Martha práve poslala do prdele násilníckeho manžela a hodlá začať nový život, pre začiatok ako gazdiná u excentrickej madam Bowdenovej. Tu spoznáva aj Henryho, doktoranda zahĺbeného do hľadania strateného rukopisu Emily Brontëovej a kníhkupectva, ktoré možno videl a možno to len prehnal s Guinessom. Pátranie ho privedie k Opaline, obchodníčke s knihami z 20. storočia, ktorú s ním spája rovnaká vášeň.

    Väčšinou zvyknem o obsahu knihy kecať viac, že? Žiaľ, v tomto prípade mám trochu problém špecifikovať, o čo tu vlastne ide. V rozprávaní sa strieda Martha, Henry a Opaline, pričom ich príbehy by sa mali vzájomne prepletať. No veď ony sa aj, ale podobným spôsobom ako káble v tom šuflíku, kam odkladáte nabíjačky. Ak už si mám vybrať, najzaujímavejšou časťou pre mňa bolo čítanie o Opaline. Ako žena z roku pána 1920 mala rovnaké právo na názor ako príručný vozík na whisky, aj keď ten asi páni z vyššie postavenej spoločnosti videli radšej. Po tom, čo sa ju brat snaží dotlačiť do manželstva z rozumu (z jeho rozumu, Opaline stačí maternica) si zbalí švestky a opustí Anglicko, aby sa postavila na vlastné nohy. Jej dejová linka mohla byť pútavým historickým románom, keby sa z neho autorka nesnažila robiť za každú cenu romancu a netlačila Opaline do náručia každému mužovi, s ktorým strávi viac ako dve hodiny.

    Potom tu máme Marthu a Henryho, ktorí od prvého momentu túžia byť spolu, ale nebudú spolu, pretože Martha urobila racionálne rozhodnutie. Akurát teda nikto netuší aké, iba z neho vyplýva, že nebude s mužom, ktorý stráca základnú slovnú zásobu vždy keď ju vidí. Povedala by som, že v tom istú rolu môže zohrávať Henryho snúbenica, ale mám pocit, že ona sa ocitla v deji len preto, aby si mal s kým vymieňať patetické melodramatické reči a aby mal kto teatrálne trieskať dverami. 

    Evie Woods má možno slabosť pre magický realizmus, ktorý sa snažila zakomponovať do svojej knihy, no nepovedala by som, že celkom vydarene. Ja dokážem v knihe zvládnuť náznak nevysvetleného, také to "možno áno, možno nie", ale tu bolo toľko bizarností, že z Oxfordu sa stal Rokfort. Marthe sa zo steny zrazu vylúpne strom (niekto by si mal pridať na nákupný zoznam Savo proti plesniam), ale to je v pohode, lebo z neho padajú knihy. Martha má síce voči knihám averziu, ale však čo by si jednu neprečítala keď jej ju podstrčil strom. Okrem toho nosí na chrbte tajomné tetovanie, riadky ktorého sa jej z ničoho nič objavujú v mysli, ale veď radšej si dať vyryť do chrbta nič nevraviaci text ako meno bývalého. A nemôžeme zabudnúť na pani Bowdenovú, ženu, ktorá vie veci, ale nikto nevie o nej. Skrátka, toho tajomna tu je priveľa, vysvetlení primálo a hoci som zástancom tvrdenia, že niektoré veci sa môžu nechať na predstavivosť čitateľa, nerada odchádzam z príbehu s podobným pocitom ako z prednášky o sústave kvadratických rovníc o desiatich neznámych. 

    Napriek námietkam má táto kniha takú tú útulnú, knihomoľskú atmosféru a, samozrejme, nechýbajú odkazy na množstvo kníh, od klasiky až po súčasnú literatúru. Príbeh Opaline je napínavý a dojímavý, možno keby bola celá kniha o nej (a keby autorka nechcela hrať toľko akordov na romantické bendžo), moje dojmy by boli úplne inde. Mňa Stratené kníhkupectvo nenadchlo, ale vy v ňom možno nájdete svoju novú obľúbenú knihu.

    Prajem príjemné čítanie! :)