Michaela Zamari - Impulz

    Boli časy, keď som holdovala romantickým knihám, to nemám problém priznať (potom som presedlala na alkohol. Alebo preto?). Moje násťročné ja sa dokázalo najlepšie odreagovať pri ulepených vyznaniach, ktorými by sa dali tmeliť kachličky v kúpeľni. Ak sa k tomu pridali šteklivé scény, bola som ešte spokojnejšia (a dokonca ma nevytáčala ani frutti di mare terminológia). Potom som však od tohto žánru absolútne upustila - asi som sa prejedla, a to až do takej miery, že mám na romantickú zápletku premrštené očakávania v akejkoľvek knihe. Ak tam vôbec nie je, automaticky udeľujem plusové body. No povedala som si, že k niektorým starým zvykom sa človek rád vráti, tak som sa rozhodla prubnúť to aj s červenou knižnicou. Žreb padol na knihu Impulz od slovenskej autorky Michaely Zamari, reku zabijem dve muchy jednou ranou. Chyba lávky, táto kniha takmer zabila mňa. Šťavnaté detaily ďalej.

    Riley priletí do slnečného Španielska, aby sa zúčastnila narodeninovej oslavy svojho otca, úspešného biznismana. Predtým ale musí pretrpieť jeho mítingy a ďalšie obchodné aktivity, do ktorých ju zapája v presvedčení, že raz s nadšením prevezme žezlo. Riley by ho tým žezlom najradšej pretiahla po hlave, aby sa uvedomil, ale so zaťatými zubami drží formu. Teda až do momentu, keď spozná otcovho najlepšieho priateľa a.k.a. obchodného partnera a.k.a. toho sexoša z obálky, čo vyzerá ako lepšie Beckhamovo dvojča, Connora. Iskry budú lietať ako z pokazeného ističa, lenže obaja sú si vedomí hranice, ktorú by nemali prekročiť. 

    Varovanie na úvod: idete čítať recenziu od osoby, ktorá má lekársky potvrdenú alergiu na romantické príbehy. Keďže tu sedím a píšem, už som rozchodila anafylaktický šok, vďaka za opýtanie - no pointa je, že ma treba brať s rezervou. Postavy mi boli sympatické - to je veľké plus. Síce ma iritovalo, ako sa všetci v miestnosti museli zbierať z dlažby, len čo vošla Riley, a každý jej hneď zobal z ruky (s jednou výnimkou, ale ani tá nemala dlhú expiračnú dobu), ale v podstate som tomu rozumela - ona je skrátka také milé slniečko, čo chce, aby boli všetci v jej dosahu a ešte pol metra za ním šťastní a spokojní. A milujem jej bohémsky štýl! Viem, že tak so svojím imidžom rockového fanúšika zaseknutého v minulom storočí nepôsobím, ale pre boho štýl som mala vždy slabosť. 

    Connor...no, často sa mi sníva o deji práve čítanej knihy, a v tomto prípade mi jeho "nočné návštevy" vôbec nevadili, iba toľko k tomu. Žiaľ, ich vzájomnej interakcii som nedokázala uveriť. Buď Riley visel na perách, keď mu v podstate vysvetľovala trasu MHDčky, akoby odhaľovala zmysel celej existencie ľudstva, alebo od nej odskakoval ako zle otočený magnet. A ona mu to ani nedala poriadne vyžrať! Situácie, v ktorých sa spolu ocitali, pôsobili nerealisticky. Autorka síce všetko dokázala odôvodniť, to nepopieram, no zároveň sa museli scény zúčastniť riadne predimenzované osobnosti, aby niečo také bolo možné. A Riley má šťastie na dokonale konfekčnú postavu a úplne primeranú veľkosť chodidla, lebo kdekoľvek sa ocitla, tam ju dokázali oháknuť, aby mohla zase všetkým vytrieť zrak svojím zjavom.

    Romantická zápletka ako jediný katalyzátor deja na takúto rozsiahlu knižku nestačí, lebo potom všetko trvalo príliš dlho. Slow burn bolo naozaj sloooooow (napriek tomu, že iskrenie medzi Riley a Connorom malo od prvej strany intenzitu lesného požiaru), rozhovory zdržiavali (ale dialógy boli skvelé a prirodzené) a drámy boli máličko. Keď už aj k nejakej došlo, mala som dojem, že Riley si za spirit animal zvolila pštrosa - niekam sa zdekovala a čakala, kým sa to dajak vyvrbí. Nuž a potom prišiel záver a po ňom sa pre istotu objednám na kontrolu glykémie. 

    Ak mám niečo pochváliť, tak určite prostredie - vidno, že autorka má (nielen) Španielsko pochodené a hrdinovia si tak mohli užívať dokonalú, slnečnú, letnú atmosféru s arómou sangrie (aj keď tú akurát nepili). Tiež kvitujem, že hoci knižka nebola zastrešená žiadnym vydavateľstvom, po vizuálnej stránke je nadmieru vydarená a, čo je ešte dôležitejšie, absentujú chyby, preklepy a iné rušivé elementy v texte. No a potom už spomínané dialógy - Riley síce znela na môj vkus často príliš ezotericky, a občas všetci mleli pantem viac, než bolo nutné, ale inak to bolo nenútené. 

    A ešte jednu vec si dovolím - knižka sa volá Impulz, ale nemyslím, že to bolo potrebné zdôrazňovať nadmerným používaním tohto slova. Nerobila som si čiarky, ale impulzov bolo v texte viac než v ADHD neurologickej sústave. Je pekné, keď autor vysvetlí význam názvu diela, ale stačí, keď to na jednom mieste všetko klikne do seba, nemusí to cvakať v kuse. 

    Impulz pre mňa nebol impulzom pre návrat k romantike - skôr súhrn dôvodov, prečo sa jej vyhýbam. To je však chyba prijímača, nie knihy samotnej. Ak hľadáte ľahkú oddychovku plnú slnečného svitu, so sympatickými postavami a jemne spajsy scénami (niežeby to robili potichu pod paplónom, ale ani ju nepreťahoval dopravným kužeľom uprostred križovatky), Impulzom nič nepokazíte. A teraz sa idem vrátiť k svojim hororom a trilerom, tam zas nič nepokazím ja.

    Prajem príjemné čítanie! :)