Miňo Tichý - Mračná nad Žilinou

     Slovenská história je síce kratšia (v porovnaní s takými Grékmi máme vlastnú národnosť sotva pár hodín), ale bohatá na udalosti. Aj by som povedala, že máme byť na čo hrdí, ale vo svetle súčasných udalostí radšej držím hubu (iba poznamenávam, že ja som túto zberbu nevolila). Miňo Tichý sa zameral na niekoľko významných historických udalostí z našich dejín, prichutil ich troškou fantasy zmesi a výsledkom je poviedkový román Mračná nad Žilinou.

    Počas prvej svetovej vojny zachráni slovenskému vojakovi kejhák záhadný muž, ktorý šibrinkuje zvláštnou zelenou bižutkou a je nadmerne bilingválne nadaný (tým nemyslím, že má skóre milión v Duolingu). Neskôr zohrajú obaja významnú úlohu v zabránení atentátu na Šrobára. Tajomný amulet však neskončí vo výkladnej skrini Prírodovedného múzea medzi ametystom a kremeňom, ale prechádza rukami ďalších generácií a zohráva úlohu v dôležitých udalostiach.

    Ak si chcete Mračná nad Žilinou vychutnať naplno, odporúčam neignorovať učebnice dejepisu. Nepotrebujete síce vedieť, kedy bola uzákonená spisovná slovenčina alebo akú kávu mal rád Anton Bernolák, ale nejaké to poňatie o vývoji Slovenska ako štátu sa šikne. Autor nás vo svojich poviedkach prevedie talianskym frontom, budeme kukať cez plece partizánom počas SNP, zažijeme ruskú okupáciu (ak máte na nočnom stolíku obrázok Putina na medveďovi, prosím, odíďte) a nezabudlo sa ani na udalosti čerstvejšieho dáta, ako vražda Jána a Martiny. Jednotlivé poviedky od seba oddeľujú desaťročia a generácie, no Miňo Tichý ich poprepájal nielen rodinnými väzbami hrdinov, ale aj existenciou nadprirodzených síl, ktorým ani po 200 rokoch nelúpe artritída v kolenách.

    O niektorých knihách sa vraví, že by potrebovali keto-jedálniček a zhodiť tak 100 strán, ja by som tejto zase naordinovala objemovku a pekných pár strán pridala. Autor sa s ničím nebabre, každý príbeh má rýchle tempo a jednoduchú dejovú líniu. Prijala by som viac detailov, lebo takto sa z hlavných hrdinov stávajú náhodní okoloidúci, čo si cestou pre teplé rožky strihnú nejaké to cameo s amuletom. A povedala by som, že na takú útlu knihu sa v nej zbehlo priveľa osamelých mužov, žmurkajúcich na príťažlivé ženy. Veď naháňanie atentátnikov nemusí byť nutne sprevádzané klátením sexy sekretárky.

    Najviac sa mi páčili posledné dve poviedky - oproti ostatným v nich bolo menej histórie a nadobudli hororový nádych. Čitateľ dosť skoro kápne na spoločný menovateľ celého príbehu, takže nejaké extrémne prekvapenia sa nekonajú, ale mne tu nejaké psycho zvraty s rozdvojenými osobnosťami a terminátorom z budúcej minulosti vôbec nechýbali. Záver príbehu je trochu klišé z telenovely, ale finále bolo dostatočne napínavé na to, aby som si nebola istá, ktorým smerom sa nakoniec autor uberie.

    Mračná nad Žilinou sú originálnym dielkom, spájajúcim ľahkú čitateľnosť fantasy poviedok s poctou slovenským dejinám. Dej rýchlo odsýpa, realita sa mieša s fikciou a mňa potešil nezvyčajný charakter, ktorý si cupká naprieč celou knihou. Ak máte radi Ďura, mohol by vám utrafiť nôtu aj Miňo.

    Prajem príjemné čítanie! :)