Stephen King - Čím temnější, tím lepší

     Neviem, či ešte existuje niekto, komu s týmto neleziem na nervy. Mám sa opakovať, fakt mám? Mám opäť deklarovať, aké skvelé sú knihy Stephena Kinga? Že žiadny autor pre mňa neznamená to, čo on? Že žiadny autor nedokáže tak dokonalo naplniť moje očakávania? Že vo mne vie namixovať takú zmäť pocitov, o akých som ani nevedela, že existujú? Netreba? Hm, neskoro. Poďme si teda radšej povedať niečo o jeho čerstvej novinke Čím temnější, tím lepší, ktorá vyšla opäť vo výbornom preklade Adély Bartlovej.

    V tejto zbierke nám Števko ponúka tucet poviedok, a ako už názov napovedá, žiadna z nich nebude o tom, ako slniečko s úsmevom zbieralo púpavy na lúčke a potom išlo spokojné spinkať za kopček. Predstavte si napríklad úsmevné stretnutie na lavičke v parku, keď sa vám neznámy človek chce vyznať zo svojich hriechov. Pohodka, až kým nepríde k tomu najťažšiemu. Alebo dostanete príbeh, v ktorom žije hrdina v duchu hesla "na posratého aj hajzel padne, samozrejme hore dnom". A ak vás bavil Cujo (alebo vám zabezpečil  nové exempláre do zbierky nočných môr a naveky zničil Beethovena), nemôžete si nechať ujsť poviedku Chřestýši, ktorá na neho nadväzuje. Pokiaľ máte radi psíky, aj poviedka Laurie by mohla byť napísaná pre vás (a bacha na venčenie pri zarastenej vodnej ploche. Armáda kliešťov nemusí byť to jediné, čo tam číha.

    Čítať knihy Stephene Kinga vo mne vyvoláva podobný pocit, ako návrat domov. Teda, nie žeby ma doma čakal nasratý aligátor, šialený vedec alebo dedko, ktorému senilita možno zotrela hranicu medzi predstavami a realitou, takže mi rozpráva o tom, ako špehoval Kleopatru počas kúpeľa, a možno je v tom niečo úplne iné. Ale ten pocit známeho komfortu, ten mi nedokáže knihou navodiť asi nikto iný. Keď príde na rozprávanie príbehov, King robí česť svojmu menu. A nemusí to byť len horor. Zbožňujem, ako dokáže poctivo vykresliť postavy vo svojich knihách. On si na tom dáva tak záležať, že keby bol režisérom, aj komparzista by mal šancu získať Oscara. Stačí jedna krátka veta, a dokáže ňou obsiahnuť celú osobnosť. Ako keď dvaja kamaráti sedia na postriežke, okolo si prekráča jeleň, hotový Jason Momoa medzi jeleňmi, jeden z nich zdvihne pušku, lebo tá parohatá gebuľa bude nad krbom vyzerať lepšie ako reprodukcia Poslednej večere z Temu, a druhý mu položí ruku na plece a prenesie "Prosím. Toho nie.". Scéna, ktorá nemá veľa so samotnou pointou poviedky, ale je taká nádherná vo svoje čistej jednoduchosti, že si ju budem pamätať dlhšie než vybrané slová (teraz sa tvárim, že som minule negooglila ako sa správe píše Bystrica). 

    Zbierku Čím temnější si pokojne môžete prečítať aj v prípade, že vôbec neholdujete hororom. Hneď prvá si ide skôr do sci-fi. Potom tu máme niekoľko veľmi vydarených psychotrilerov, krimi s jemným nádychom nadprirodzena, zopár takmer filozofických (no o nič menej čitateľných) počinov a áno, a aj na strašidlá sa dostane. Keby som sa nezbavila už skôr detského kočíka, po jednej z poviedok by letel von oknom, ekológia sem, ekológia tam. King má skrátka na háku okovy jedného žánru a to, že mu na čele svieti cejch mastra hororu, on dokáže z každej témy vytrieskať viac než prezident z výstavy psov. U neho ma ešte aj doslov baví! Tentokrát som sa dozvedela, že Števo, ktorý je známy okrem iného aj tým, že píše geniálne poviedky, vlastne poviedky vôbec nepíše rád, necíti sa v nich doma. Na toto priznanie som čumela ako panna na výklad sexshopu. No hoci si majster King myslí, že poviedky mu nejdú, pravda je taká, že málokto (ak vôbec niekto, pardon) dokáže na takom krátkom rozsahu vyčariť tak rezonujúci príbeh, ako sa to darí jemu.

    Ak ste ešte nič od Kinga nečítali, pokojne začnite touto zbierkou, len malé upozornenie - nemusíte mať samozrejme prečítaného ani len Cuja, aby ste sa zorientovali v deji, akurát sa v ňom teda zorientujete až príliš, lebo písať voľné pokračovanie bez spoilerov sa možno dá, ale výsledok je ako vývar z bujónu - aj to zjete, aj to možno trochu chutí po hovädzom, ale viac po é-čkach. Inak je ale na zoznámenie sa s autorovou genialitou táto zbierka skvelou voľbou.

    No, vedela by som tu básniť ešte tak na štyri A4ky (a bola som v pokušení to urobiť, ale Boh vie, že to by už nečítal ani ten najviac trpezlivý čitateľ na svete. Nie Peťo, ani ty nie), ale vstúpim si do svedomia a vezmem to skrátka - hovorte si čo chcete, King to stále vie. Jeho poviedky v sebe spájajú akčnú údernosť kratšieho formátu s klasicky kingovským poctivým zmyslom pre detail. Rôznorodosť tém pôsobí ako knižný švédsky stôl - každý má šancu nájsť si to svoje. Takže či ste  vegán alebo mäsožravec, ochutnajte Kinga, nebudete ľutovať!

    Prajem príjemné čítanie! :)