Ingrid Rojas Contreras - Ovoce opilého stromu

     Mám rada nenápadné knihy. Knihy, ktoré nerobia rozruch. Knihy, o ktorých nepočuť. Potichučky ukrývajú v podceňovanej mäkkej väzbe tvrdý príbeh. Vravíte si, má na obálke kvetinku, čo sa môže stať? Niekedy nič. A niekedy dostanete príbeh, ktorý vás prevalcuje svoju neľútostnou autentickosťou. Presne ako kniha Ovoce opilého stromu od kolumbijskej autorky Ingrid Rojas Contreras. Výborne preložila Petra Urbanová.

    Kolumbia, tie roky 90te. Chula so sestrou Cassandrou si užívajú sladkú nevedomosť naivného detstva. Ich rodičia patria k vyššej vrstve, ich dom sa nachádza v bohatej štvrti, chránenej strážnymi búdkami. Nepokoje, vraždy a bombové útoky sú pre ne niečím, čo poznajú len z počutia. To nemôže povedať ich slúžka Petrona, žijúca v invasión - čo je niečo ako geto, kde si musíte aj stenu domu priviazať k členku, ak o ňu nechcete prísť. A možno ani to nepomôže a prídete aj o ten členok. Napriek priepastným rozdielom sa Chula s tichou Petronou spriatelí. Petrona sa však zapletie do vecí presahujúcich ju samu. Chula je odhodlaná kamarátku ochrániť, ale kto ochráni ju?

    Toto bola KNIHA! Veru, niekedy malé písmená nedokážu dostatočne vyjadriť výnimočnosť. Autorka dokázala úžasne prepojiť nevinný detský pohľad s pochmúrnou a tragickou realitou, zakomponovať do deja skutočné udalosti a celé to podať tak, že som pri čítaní ani nedýchala. Mám rada ťažké knihy, ktoré sa čítajú ľahko (hoci pri nich plačete, grcáte a zapíjate každú druhu stranu poldecákom na nervy) a Ovoce opilého stromu je rozhodne jednou z nich. Mimochodom, ak vám názov knihy príde milým spôsobom vtipný, pod opitým stromom sa myslí brugmansia arborea alba, z ktorého plodov sa vyrába znásilňovacia droga. Aké kolumbijské, že? 

    V deji sa strieda rozprávanie Chuly a Petrony. Je to priestor na demonštrovanie rozdiel medzi nimi - zatiaľ čo Chula rozpráva energicky a kvetnato, jej vnímanie je často skreslené detskou bezstarostnosťou a plné nevinných dobrodružstiev, Petrona sa vyjadruje vecne a stroho. Na blbosti skrátka nie je čas, keď sa musíte postarať o chorú mamu a plnú chyžu súrodencov. Contretras sa krásne hrá s kontrastmi - Chula a Cassandra sú bohaté detičky, ale pritom citlivé a priateľské. Petrona by mohla byť nasratá na celý svet (a trochu asi aj je), ale napriek tomu je obetavá a starostlivá nielen vo vzťahu k vlastnej krvi, ale aj k dievčatám, ktoré mali v živote viac šťastia než ona (zatiaľ). A Chulina mama Alma, to je jedna domýšľavá pobehlica, ktorá u seba ubytuje zbitú dievčinu a ušije jej šaty na prvé sväté prijímanie. Nechápete? To sú tie kontrasty!

    Príbeh sa odvíja od faktu, že sa môžete pred prítomnosťou skrývať v zlatej klietke a obklopiť sa drogovými stromami, ona je dotieravá ako poistný agent a skôr či neskôr sa k vám prebojuje, aby vám ponúkla investičnú príležitosť. Napríklad zainvestovať všetok svoj hmotný majetok výmenou za hmlistú a neistú predstavu bezpečia. Alebo dva prsty milovanej osoby, ktorá sa zaplietla do mocenských bojov. Viackrát mi bolo zle z toho, čo čítam, viackrát som nechápala konanie postáv a vzápätí som bola šťastná, že ich nechápem. Naozaj nechcem vedieť, aká je pochopiteľná reakcia, ak sa vaše deti zapletú do prestrelky. 

    Kolumbia je  možno ďaleko, ale príbeh, ktorý rozpráva Ovoce opilého stromu, je, žiaľ, aplikovateľný aj na veľmi blízku situáciu. Môžeme zatvárať oči koľko chceme. Výstrel je aj tak skôr počuť, než vidieť. Ak hľadáte knihu, ktorá vás zničí, ale zároveň nezaujato šplechne do placu trochu nádeje, aby sa nepovedalo, tu ste na správnej adrese. Je to jedna z tých, čo rezonujú.

    Prajem príjemné čítanie! :)