Dr. Med. Vitor Gatinho - Keď svrbí voška a kýve sa zub

     Kto nemá deti, nezažil strach. Alebo ho ešte nenaháňal vyhladovaný bengálsky tiger. Pripúšťam, že strach je relatívna záležitosť, ale zároveň musím dať za pravdu autorovi výroku, pretože o vlastnú existenciu som sa nikdy nebála tak, ako sa dokážem strachovať o svoje dve krpaté kópie s absentujúcim pudom sebazáchovy. Aj preto som s otvorenou náručou, mysľou a šampusom uvítala knihu od doktora Vitora Gatinha so sympatickým názvom Keď svrbí voška a kýve sa zub, v ktorej sa prihovára práve ustráchaným rodičom a ponúka im cenné rady, ako postupovať pri zdravotných problémoch, ktoré skôr či neskôr postretnú každého drobca. Knižku výborne preložila Zuzana Kováčiková.

    Nebudem vám tvrdiť, že toto je kniha do každej domácnosti. Samozrejme, že ak je vaša domácnosť prostá maloletých členov, toto čítanie bude pre vás užitočné ako kamasútra v kláštore. Pre rodičov je však táto príručka svätým grálom obohacujúcich informácií. Vitor patrí k tomu vzácnemu poddruhu pediatrov, ktorých zaujíma nielen fyzická, ale aj psychická pohoda svojich pacientov, a tak sa nedočítate len to, že upliesť z hovna bič môžete len v prípade, ak sa ho podarí vytlačiť, alebo že zlomenú ruku fakt nevyliečite obkladom z makovíc, ale aj ako posilňovať krehké detské sebavedomie, ako mať zdravší a bližší vzťah alebo aké preventívne kroky môžete podniknúť proti nebezpečným situáciám, ktoré, žiaľ, striehnu aj na maloletých.

    Autor sa znepokojeným rodičom prihovára priateľským a upokojujúcim štýlom. K zdravotným problémom pristupuje dôsledne, ale bez zbytočnej paniky, a okrem medicínskych postupov ponúka aj praktické rady, ktoré znejú absolútne logicky, ale napríklad v mojej hlave by bez pomoci pravdepodobne nikdy nevzkrsli. Napadlo vám napríklad, že dieťaťu trpiacemu črevnou virózou môžete doplniť endorfíny a hlavne tekutiny aj zmrzlinou? Nevravím, že mu máte strčiť polku smotanovej Viennetty a nech sa od radosti aj poserie (lebo to urobí, ale zrejme bez radosti), ale taká svieža vodová zmrzka mu nielen schladí rozhorúčené útroby, ale aj účinne zabojuje proti dehydratácii. Mne sa vďaka tejto knihe začalo dariť zaraďovať do jedálnička viac ovocia a zeleniny. Úplne jednoduchou zmenou komunikácie, že keď odo mňa žiadajú cukríky, spýtam sa, či by si nedali radšej jabĺčko. Pravda, niekedy ma pošlú do riti aj s jabĺčkom, však čo sú ony Atalanta aby sa nechali jablkom odžubať? Ale prekvapivo často to klapne - a aj dva hryzy z jablka sú viac než nič. 

    Žarty bokom, Vitor sa venuje aj závažným témam ako hrozba zneužívania maloletých, šikana na školách, detské depresie, hormonálne poruchy či poruchy sústredenia. Lebo hoci nič z toho nie je infekčné, výrazne sa to prejavuje aj na fyzickom zdraví. A tiež nabáda rodičov k otvorenejšej a uvoľnenejšej komunikácii s dieťaťom, dokonca radí, ako riešiť konflikty medzi súrodencami. Za túto kapitolu by som mu hneď švacla Pulitzera a vám prezradím, že aj keď je často najľahšie poslať jedného do Ilavy a druhého na Mars, vy ako rodič máte byť Katarína Brychtová, nie tá stena ktorú treba dať preč. 

    No skrátka a dobre, toto je kniha, ktorá mi chýbala, ktorej čítanie ma veľa naučilo (alebo mi aspoň pomohlo si v niektorých oblastiach rodičovstva už konečne vytiahnuť hlavu zo zadku) a za ktorú som fakt vďačná. Netočí sa len okolo bežných aj vzácnejších detských ochorení ( samozrejme, aj im je venovaný nemalý priestor) a nemá suplovať príbalový letáčik nurofenu, ale ukáže vám, ako si rodičovstvo viac užívať a menej sa báť. Jasné, že to vždy bude aj o strachu, s tým sa treba zmieriť už v momente, keď si vyčúrate dve čiarky, ale vďaka tejto knihe zistíte, čo všetko sa dá robiť ľahšie a lepšie.

    Prajem príjemné čítanie! :)