Pavel Chodúr - Bazár démonov

 

    Zvyknete nakupovať na blšákoch? Že tu korenička, tam náramoček, hentam démon v krabici...ak vám tento zoznam nedáva zmysel, asi ste ešte nečítali knihu Bazár démonov od slovenského autora Pavla Chodúra (nie ten, čo má hlas ako Tom Jones, to je Martin, poznámka redakcie). Ja som si túto útlu knižku nedávno struhla a toť detaily toho, ako to dopadlo.

    Sarantos Petrakis má na slovenské pomery dosť nezvyčajné meno, ale to len preto, že prvýkrát nasal do pľúc emisie a nejaký ten kyslík v Aténach. Teraz si žije na vysokej nohe uprostred covidovej Bratislavy a okrem nasratej frajerky mu máločo dráždi nervovú sústavu. To sa zásadne zmení v momente, keď sa z temnoty v kúte jeho spálne vylúpne tajomný pánko, ktorý sa nepredvedie ako práve prívetivý spoločník - a to je len prvým z viacerých nočných návštevníkov, ktorý by v telke vystupovali pod R-ratingom. Na takýchto squaterov je farmaceutický díler prikrátky, no kde hľadať pomoc?

    Takto vážení. Toto je jedna z kníh, o ktorých si nedovolím tvrdiť, že sú zlé, akurát mne nebrnkla na správnu strunu. Alebo chcela brnkať na strunu, ktorou nedisponujem. Atmosfére nemám čo vytknúť - dej je krásne ponurý, počiatočnú pohodičku karanténnej izolácie (viem ako to znie, my introverti to vnímame inak) postupne narúša číhajúca temnota a určité pasáže sú skutočne mrazivé. Tiež oceňujem, že autor priviedol do príbehu nezvyčajné a neotrepané bytosti, takže nečakajte, že cez okno prelezie ďalší Edward Cullen. Jeho Boo Hag je hnusné hovado, ktoré by som v spálni rozhodne nechcela, a to som už okolo postele naháňala aj prerastenú bzdochu (ak sa vám to nezdá strašidelné, skúste si predstaviť, ako znie o polnoci bzdocha v tichej miestnosti). 

    Bazár démonov má pomalší rozbeh, kde sa spočiatku Sarantos väčšinou prechádza po byte a obdivuje skôr dizajnérsky vkus (chápem, ono sa počas karantény o moc viac robiť nedalo). Potom príde k zlomu, a pre zmenu sa zase všetko deje veľmi rýchlo. Viem, že mnohí ocenia akčné tempo plné brutálnych výjavov, no mňa trochu rušilo, že sme sa už neskôr pri ničom poriadne nepristavili. Ako by ste si sadli do vyhliadkového vláčika prešporáčika, z ktorého sa zrazu stane japonský bullet train. Rada by som sa dozvedela viac o Anikó, o veštbe v Prátri, aj o tom, odkiaľ sa nabral tajomný polaroid...namiesto toho som mala možnosť detailne skúmať Lindine bradavky. Pardon, mamografiu robíme vo vedľajšej miestnosti.

    Bazár démonov je pre mňa knižkou s ohromným potenciálom, ktorá má dokázala veľmi pekne vydesiť strašidelnými a temnými scénami (fakt, keď sa objaví Boo Hag, odložte to Lava Chicken stehno radšej nabok), no celkovo nezarezonovala. Možno je to tým, že mám rezonančnú schopnosť betónového podvalu. Určite sa však nájdu čitatelia, ktorý práveže ocenia metaforickejší, náznakový charakter príbehu. Ja to mám rada po lopate a možno to je kameň úrazu. 

    Prajem príjemné čítanie! :)