Michael Ende - Nekonečný príbeh

     Sú knihy, ktoré zapadnú prachom hneď, ako vypadnú z tlačiarenskej linky, také, ktoré zarezonujú, aj také, o ktorých sa ešte dlho rozpráva. A potom sú knihy, z ktorých sa stane celosvetový fenomén, spravidla sprevádzaný verziou na striebornom plátne, ovenčenou Oskarmi a Levmi a Grammy a neviem čo za lapače prachu sa ešte hercom rozdávajú za kvalitný výkon. Nekonečný príbeh od Michaela Endeho rozhodne patrí medzi ne. Mimochodom, nikdy ma neprestane baviť, že človek, čo sa volal Ende, napísal knihu, ktorá by nemala mať koniec (spoiler: je to ojeb!). A rovnako ma pobavilo, že slovenského prekladu sa zhostila dáma s kúzelným menom Elena Diamantová.

    Pre mňa, ako decko z 90tok, je človek, čo nepozná Nekonečný príbeh, predstaviteľný asi ako zelené prasa s cylindrom na trojkolke ozdobenej kosatcami a jarnou cibuľou. Ale ak ste náhodou zelené prasa (bez urážky, metafora), tak v skratke: chalanisko udžube krásnu knihu z antikvariátu, ide blicovať na povalu aby si ju prečítal, zistí, že krajine Fantázia hrozí zánik, lebo kráľovná nie je kukurica imúnna voči covidu (a inej pliage) a počas toho, ako sleduje frajera Atreja a draka Falka na záchrannej misii, zistí, že je sám hrdinom Nekonečného príbehu. 

    Nekonečný príbeh som čítala druhýkrát (nejdem sa ani pristavovať pri tom, koľkokrát som ho videla, iba že scénu s Artaxom pretáčam dodnes) a musím skonštatovať, že mi rereading paradoxne padol oveľa lepšie. Prvýkrát som bola dosť urfrflaná, nevedela som sa preniesť cez rozdiely knižnej predlohy a môjho milovaného filmu. Tentokrát som už bola pripravená na to, že Bastian nie je očarujúci mládenček s účesom strihnutým podľa posledného modelu šerbla a Bambiho očami, že Orin vyzerá o dosť jednoduchšie než tá vymakaná bižutka, ktorú som mohla obdivovať, a že keď sa povie, že Atrej má olivovú pleť, tak sa tým myslí reálny odtieň olív. A možno aj vďaka tomu som si omnoho viac užila a dokázala oceniť všetko to, čo sa už do filmu nezmestilo. Michael Ende mal neskutočnú predstavivosť! Čo za kúzelné veci on dokázal vymyslieť! Ak aj prižmúrim Falkovo oko, pretože on sa už tak nejak stal súčasťou folklóru (ale stále si myslím, že perleťový spievajúci drak šťastia je sakra originálna bytosť!), stále mi zostáva napríklad čarovný kvitnúci les, ktorý sa s východom slnka rozsype na farebnú púšť, nezvyčajné vysvetlenie pojmu hlavonožec, strieborné mesto plávajúce na jazere žieraviny, alebo chodiaca mláka. 

    Nemenší obdiv prechovávam k ilustrátorovi Sebastianovi Meschenmoserovi, ktorý dokázal množstvo týchto stvorení preniesť na plátno a vdýchnuť tak príbehu život v rovnakej miere, ako to dokázali filmári. Celkovo je toto vydanie umeleckým skvostom, od textilnej červenej obálky pod prebalom, cez plnofarebné celostranové ilustrácie a čiernobiele skice, až po figurálne začiatočné písmená kapitol. Naozaj som hrdá a šťastná, že ho môžem vlastniť, aj keď som si musela vystužiť policu oceľovým nosníkom, aby ho udržala. 

    Je zaujímavé, že filmové spracovanie sa dostalo iba do polovice knihy (druhú a tretiu časť si dovolím okázalo ignorovať). Knižný príbeh pokračuje Bastianovým putovaním po Fantázii, priateľstvom s Atrejom, ktoré bude podrobené náročnej skúške, a hľadaním samého seba. Ende krásne poukázal na to, že vedľajšia postava jedného príbehu môže byť hlavným hrdinom v inom, mnohokrát upozorní na nejakú postavu a tajnostkársky šepne, že to je iný príbeh a porozprávame ho inokedy. Žeby sa tie prázdne sľuby učila naša vláda od neho? Ťažko povedať. 

    V závere knihy príde k dramatickej scéne, ktorá už balansuje na jednom zlomenom členku na hranici detskej literatúry (nie, Bastian si to s nikým nerozdá a nie, Falko neprebehne na temnú stranu a neodtrhne Atrejovi hlavu ako obetu ľudožrútskym božstvám) a celkovo mení charakter príbehu. Dodá mu viac vážnosti, urobí ho menej hravým, ale zároveň ho prehĺbi. Ende skrátka vedel, o čom píše, a dokázal svoju filozofiu votkať do fantasy príbehu, ktorý sa stal legendou.

    Knižný Nekonečný príbeh v poslednom čase zažíval renesanciu, takže je dosť možné, že nejaké to vydanie už vlastníte (toto je myslím aktuálne vypredané, ale ak ho niekde uvidíte z druhej ruky, berte a nečakajte kým Falko zmení šupiny). Ak náhodou nie, tak si dovolím odporučiť to napraviť, aj keď vás k nemu neviaže silná nostalgia ako napríklad mňa. Je to hlboký, premyslený, a napriek veku stále originálny fantasy príbeh, čitateľný naprieč generáciami. Choďte si ho zohnať, a ja si zatiaľ idem pustiť Limahla. 

    Prajem príjemné čítanie! :)