Ia Genbergová: Detaily

     No tak som si zase odišla zo svojej komfortnej zóny a rovno hovorím, že tentokrát to tak celkom nedopadlo. Neviem, kde sa vo mne nabralo presvedčenie, že dokážem prečítať filozoficky ladenú melancholickú úvahu, asi nejaký vedľajší účinok antibiotík, ktoré beriem na zub (mala by som im nahlásiť výskyt nepochopiteľného knižného rozhodnutia?). Tak či onak som si povedala, že si prečítam Detaily od Ie Genbergovej v preklade Jarmily Cihovej a teraz sa rozcvičujem, aby som vám dokázala dačo povedať o knihe, pre ktorú som bola absolútne nevhodným čitateľom.

    Ženská, ktorej meno sa nedozvieme (to som si vlastne uvedomila až teraz) leží v posteli s horúčkou (horúčka je ten najviac nahovno sexuálny partner, ak chcete vedieť môj názor) a zrazu dostane delirický nápad prečítať si knihu. Nie barsjakú, konkrétnu knihu. Tak ju teda vezme, prelistuje, a nájde venovanie od dávnej priateľky, čo v nej otvorí stavidlo spomienok a už sa veze. Spomína na Johannu, ktorá sa z pokojného prístavu zmenila na opustený ostrov, na Niki, ktorá sa tak vlastne nevolala, zato dokázala vyvolať hádku aj s plastovým vrchnákom (ak je to ten neodšróbovateľný zmrd, vlastne ju chápem), na Alejandra, čo dal jej budúcnosti úplne iný rozmer, hoci v nej sám nefiguroval, a aj na Birgittu, osobu, ktorá je kľúčom ku všetkému.

    Detaily nemajú prísny románový charakter, ono je to presne také, ako keď vám niekto rozpráva svoje spomienky o tretej ráno pri prázdnej fľaši borovičky. Rozprávačka sa drží nejakej tej dejovej línie len tak gentlemansky jedným prstom, často sa zamýšľa a rozoberá do hĺbky konkrétnu situáciu, neopisuje zovňajšok postáv (s výnimkou Alejandra, ako keby chcela nejak odôvodniť svoje konanie voči nemu), ale o to dôkladnejšie sa zaoberá ich správaním. Príbeh, ak ho tak možno nazvať, nemá lineárne tempo, nemá zvraty, nemá priamu reč, raz je to svižný potok, raz plytká mláka. A presne pre toto som nebola schopná nejak hlbšie sa do neho ponoriť - ja, príbehový hulvát, som celý čas riskovala vyrazené zuby. 

    Útlučká kniha je plná pekných slov a smutnopochmúrnych myšlienok, zaoberá sa náročnými témami ako je osamelosť, nízke sebavedomie, rozpad rodiny, či dokonca dopad traumatizujúceho zážitku. Všetko je však podávané lyrizovanou formou, a nakoľko poézia od doby Ja som malá fialôčka nie je mojou silnou stránkou, nedokázala som knihu správne precítiť. Mám rada v knihách aj tieto témy, ale aby som ich dokázala nejak stráviť, potrebujem ich zasadiť do príbehu obsadeného postavami, ktoré si dokážem v hlave vymodelovať do ľudskej podoby, nie len naznačené polopriesvitné stratené duše.

    Ťažko hovoriť o knihe, ktorá vlastne nebola napísaná pre mňa. Asi som chcela opäť skúsiť niečo nové, ale vzletný jazyk, náznakovosť, snovosť a príbeh tenučký ako pavučinka zo stisnutého pavúčieho zadku pre mňa nie sú cesta. Detaily sú knihou, ktorú ocení náročný čitateľ, schopný vyskladať dej aj bez toho, aby mu ho niekto rozprával. Ja však potrebujem ešte viesť za ručičku, inak ma prevalcuje prvý motor v dosahu. A ozaj, ak budete Detaily čítať, skúste spočítať, koľkokrát sa ten výraz vyskytne v texte - na mňa ho tam bolo totiž dosť nad mieru.

    Prajem príjemné čítanie! :)