Jozef Žarnay - Prekliata planéta

     Pamätáte si knihy, ktoré ste čítali ako decko? Samozrejme, teraz sa nemusíme baviť o šlágroch ako Leví kráľ, Môj kamarát medvedík (to je ovšem retro pre skôr narodených, dnešní čitatelia sa už pozastavujú nad clif-hangerom na konci, ktorý hovorí o tom, že hrdinka pôjde za trest kľačať, pretože zahučala do potoka aj s mackom) či klasika Pippi dlhá pančucha. Ja som s pamäťou taká že utkvie mi tam jedna scéna z celej knihy a re-reading potom ani nie je re. Podobne som na tom s knihou Prekliata planéta od Jozefa Žarnaya. Či som ju pred dávnymi časmi v tieni obrej prasličky a pravej nohy brachiosaura čítala alebo nie, dnes vám o nej porozprávam. 

    Naši známi od Dračej steny ešte nemajú dosť intergalaktických dobrodružstiev, takže sa počas kempovačky v lese opäť neváhajú babrať s tajomnými svietiacimi kockami pohodenými na stráni, veď čo sa môže stať. No, iba to, že ich to zase raz vystrelí na inú planétu, pohostinnú asi ako obývačka tchora trpiaceho plynatosťou. A ešte tam aj v kuse prší! Našťastie je naša partia výrastkov celkom húževnatá, takže sa nezľaknú ani domorodcov postrádajúcich nos, zato ale vybavených nadpriemerným jazykom (oni sú to vlastne takí malí Voldemorti, akurát že keď šibrinkujú palicou, až tak veľa sa nestane) a dokonca sa s jedným z nich skamarátia. Postupne sa dozvedajú, čo stojí za tým, že na Tuprumeji padá Medardova kvapka odkedy sa kto pamätá a že tam majú štátne zriadenie antisociálna diktatúra, a rozhodnú sa zakročiť. 

    Prekliata planéta je jednou z vzácnych knižiek, ktoré nestrácajú na autentickosti ani desaťročia po premiére, a to napriek tomu, že nové vydanie je už pre každý prípad vybavené vysvetlivkami archaických pojmov. Vôbec sa necítim staro, keď ich nepotrebujem a poznám pojmy ako súdružka, zédéeška či pevná linka, ďakujem pekne a ospravedlňte ma, idem sa vyplakať. Námet je akčný a nadčasový - veď cestovanie medzi planétami si za tému svojich kníh bude vyberať ešte aj desiata generácia potomkov Andyho Weira. Prekliata planéta je taký veľmi príjemný mix Star treku, Slávnej päťky a Planéty smrti. Rôznorodá partia deciek spolu funguje lepšie ako náš parlament, a to majú medzi sebou aj experta, schopného pokaziť aj hraciu kocku. Ich vzájomné doťahovanie je drsne pôvabné, sympatické a uveriteľné, že keby nečupeli pod obrím lopúchom a nečakali, kým sa skončí nekonečná prietrž mračien, aj by som sa k nimi chcela pridať. 

    Dej je príjemne akčný a napínavý - s prihliadnutím na mladšie ročníky, takže každá potýčka síce skončí skôr, než by sa mohla poriadne začať, a autor radšej pracuje s tajomnom a záhadami, ale o zábávu je aj tak postarané. V príbehu je prítomný útlak, mučenie, popravy a dokonca smrť. Pán Žarnay sa s tým skrátka nesral, nechcel napísať horor, ale keď raz máte v príbehu despotických zmrdov, asi ich nemôžete nechať tancovať pri mesiačku a rozdávať poddaným kvety jazmínu. Ozaj, ak radi lúštite, tak sa zamerajte na mená mimozemšťanov. Na toto som ale neprišla ja, ale moja kamoška Lucka. Prekladateľky skrátka vedia čítať s porozumením aj nadrozumením. 

    Napriek tomu, že je knižka sci-fi a sci-fi sa všeobecne radí do kategórie zábavných oddychoviek (až na Dunu, tá vám odparí mozgové závity cez uši ak si nedáte pozor), Prekliata planéta nesie silné ekologické posolstvo, aktuálne dodnes. Alebo dokonca ešte aktuálnejšie, lebo nech je to akokoľvek príjemné, oberať jahody v novembri fakt nie je normálne, pokiaľ vás teda nevyrazila z domu macocha a nenaďabili ste na táborák s dvanástimi kmeťmi. Ekologickej tematike je prispôsobené celkové ladenie knihy a aj záver je na knihu pre mládež prekvapivo trpký, no o to viac realistický a výstražný. 

    Z prvého čítania tejto knihy v časoch, keď po zemi kráčal Herkules a naprával božské krivdy, si síce pamätám akurát to, že Mogam si dokázal oblízať oko (nepýtajte sa, akými čudnými cestami sa moja detská myseľ uberala, keď v nej utkvelo práve toto), dospelácky rereading dokázal zarezonovať viac a verím že aj dlhšie. Prekliata planéta je knihou, ktorá si dokáže nájsť nadšené publikum naprieč generáciami - či máte 10 alebo 110 rokov, pokojne si ju prečítajte, má vám čo ponúknuť. Ozaj, a aby som nezabudla, ešte je aj krásne ilustrovaná!

    Prajem príjemné čítanie! :)