Soví zážitkopis: Thassos

 

    Neklesajte na duchu, vážení, neschyľuje sa tu k novej rubrike. Sova síce po siedmych rokoch vystrčila prdel z hniezda, ale teraz bude zase minimálne rok na tej prdeli sedieť. Keď už ale došlo k tejto výnimočnej udalosti, rada by som sa s vami podelila o zopár zážitkov z gréckeho ostrova Thassos.

    Sovíčatá dosiahli vek, kedy je už možné s nimi cestovať bez fyzickej a psychickej ujmy nielen nás, ale aj všetkých zúčastnených počnúc spolucestujúcimi a končiac obsluhou batožinového pásu, takže sme do toho praštili a rovno vybrali miesto, kam transport obnáša všetky dopravné prostriedky okrem vlaku a ponorky. Takže autom na letisko, lietadlom do Kavaly, autobusom do prístavu a trajektom priamo na smaragd v Egejskom mori (tak nám povedala pani delegátka. On je totiž Thassos fakt zelený, aj keď si zvyšok Grécka povie, že je v móde farebná škála od vyprahnutej po spálenú). 

    Transport autobusom z prístavu v Limenase cez dedinku Panageia bol zážitkom sám o sebe. Pán šofér dokázal obísť všetky fyzikálne zákony a prejsť cez uličky, ktoré musia byť užšie ako autobus, a navyše obojsmerné. Doteraz si to neviem vysvetliť, a to som sa viackrát uistila, že nemá na späťáku zavesenú zošúverenú hlavu, čo by mu radila, aby na to dupol. Všetci tlieskajú pilotovi, keď dokáže dopraviť to kovové hovado bezpečne na zem, ale podľa mňa pretlačiť bus škárou medzi budovami bez najmenšej oškreninky karosérie chce rovnakého fištróna. 

    Hotel sa nachádzal v romantickej zátoke s pieskom, slanou vodou a pokojom svätým, nakoľko najbližšia osada leží pár kilometrov ďaleko. Takto nejak si predstavujem raj pre introvertov, aj keď bohatý animačný program sa to vehementne snažil rozbiť jógou, aerobikom a dokonca plážovými športami! Ale tú jógu som skúsila, to znie dostatočne asociálne, aby som jej dala šancu. Namaste, bitches!

    Inak, ak chcete vidieť kozy, toto je miesto pre vás. Naozaj. A aj počuť ich budete. Čože, vy ste čakali nudapláž? Pardon, ja myslím divé kozy, ktoré si nažívajú v okolitých lesoch a občas sa nejaká zatúlala aj do hotelového komplexu. Asi si chcela pozrieť pozostatky starovekého listu olivového oleja, ktorý sa tam tiež nachádza. Okrem kôz sme si užili aj osy. Nebojte sa, do rumu a zmrzliny vám nepolezú. Ony sú totiž mäsožravé, takže zaútočia skôr na sendvič so šunkou. Alebo na neopatrného dovolenkára. Rodičia na pláži si za ten týždeň vypestovali zvukový radar naladený na špecifický zvuk zvaný "osí plač", takže keď sa to stalo nám, v minúte bola pri nás zlatá pani s chápavým výrazom a Fenistilom. 

    Nielen all inclusivom je človek živý - mimochodom, ten sme zvolili kvôli mládeži, nech nemusíme riešiť prázdne žalúdky. Poučenie do budúcna - môžete mať v ponuke aj Poseidonovo rameno a Aténinu hlavu, aj tak to vždy vyhrajú hranolky s kečupom a melón. No a my sme teda zdvihli dovolenkujúce zadky z hotelového pokoja (v zmysle izba aj kľud) a vybrali sa na výlet po okolitých plážach. Ak radi používate frázu "ženská za volantom", tak by som vás rada zoznámila so slečnou, ktorá nás viezla džípom po nespevnených cestách, kde je jedna možnosť zahučať do mora a druhá napáliť to do útesu. A ani raz jej to neskapalo! Nabudúce si na ňu spomeniem, keď na mňa budú zase trúbiť na semaforoch. 

    Jedným z našich cieľov bol prírodný bazénik Giola, ktorý vraj Zeus vytvoril pre svoje milenky, aby sa mali kde kúpať (a mohli mu odtiaľ zdrhnúť akurát tak do rozbúrených vĺn, ktoré ich oplieskajú o útesy, toľko k jeho nezištnému činu). Ja s mojím plaveckým štýlom "motyka priviazaná o tehlu" som fascinovane čumela na dievčinu, ktorá si strihla salto z troch metrov. Potlesk okolia si vyslúžila svojím akrobatickým výkonom, ale ja som jej tlieskala hlavne preto, že sa po tom zoskoku dokázala zase vynoriť.

    Z Thassoských pláží by som vyzdvihla Marble beach, čarovné miesto, na ktoré sa dostanete krížom cez mramorový lom, čo vyzerá ako Minas Thirit. Škoda, že som na raňajkách nezbalila zopár rajčín, Denethor by sa potešil. Boromir by mu tie rajčiny zbalil! No nič. Jedna časť Marble beach je, ako sme sa zhodli, pláž na Instagram - krásna, čarovná, pre bežný život nepoužiteľná, pretože termín "hlava na hlave" na nej dostáva úplne iný a doslovný rozmer, nakoľko jediné miesto, kde sa môžete rozložiť, je hlava niekoho iného. Našťastie sa môžete stiahnuť bližšie k lomu, kde vám síce instagramový filter trochu narúša pohľad na žeriavy a bagre (a pokiaľ ste dieťa nad dva roky, vlastne je to výhoda), ale môžete si sadnúť bez obavy, že vám niekto struhne za narúšanie intímnej zóny. A bielych mramorových kamienkov máte dosť aj tam.

    Na nákup magnetiek sme využili dedinku Potos, semenište pascí na turistov, no odísť z Thassosu bez oliváča a medu je ako odísť z Paríža bez záchodovej kefy v tvare Eifellovky. A ja som samozrejme potrebovala sovu do zbierky, s potešením konštatujem, že výber bol bohatý. Síce je zo sadry, ale ak ju nikomu nedovolím chytať, môžem každého presviedčať, že je z mramoru. 

    Keď vám toto rozprávam, sedím už doma na riti, s x-kom vypáleným na chrbte, lebo debil si kúpil plavky s pekným krížením na chrbte, ale spokojná a oddýchnutá. A teraz vám budem zase rok rozprávať len o knihách, ale ak ste dočítali zážitkopis až sem, ευχαριστώ! (zapamätala som si dve grécke slová a dobré ráno sa mi sem nepodarilo vtesnať).

P.S. Zopár fotiek nájdete na Instagrame. Áno, aj Instapláž 🤭

   Bonusový materiál: z detských hlášok dnes vyberáme: 

"Mami, ja si tiež prosím to muchito, také čo môžu deti!"

"Čo je to biele?"

"To je mramor."

"Takže to je niečo ako zemiak?" (zhorelo mi asi 20 mozgových obvodov, než som pochopila asociáciu na brambor)