Barbora Pauličková: Kdesi medzi koncami a začiatkami

 

O čom to je

    Tamare lezie na nervy Peter a ešte mnoho ďalších vecí. Peter si myslí, že je všetko v cajku, a takto si žijú, raz dobre, raz nedobre, až kým Tamara nespozná Silviu, s ktorou si vie predstaviť budúcnosť, ale zároveň si nevie predstaviť budúcnosť bez Petra. Jednoduchou matikou dospeje k rozhodnutiu, že teda budú všetci traja spolu a bude to fungovať. Veď chvíľu aj áno. Potom už nie. Alebo? 

V denníku nič vysvetľovať nemusíš, ale...

    Kniha je písaná formou Tamariných denníkov záznamov. Už od decka mi takáto forma viac než pasuje (jeden z dôvodov, prečo som dvestokrát čítala Draculu a stále sa ho neviem nabažiť), len s Tamarou som sa akosi nedokázala skamošiť. Spočiatku, z tých kradmých pohľadov, čo si vymieňala so Silvou, som usúdila, že toto teda zrejme bude príbeh ženy, ktorá opatrne objavuje svoju orientáciu a snaží sa ju zakalkulovať do zabehnutého života. Až neskôr som sa dozvedela, že prd, že Tamara hrá za oba tímy už dlho. Čo zase v pohode, vo svojom denníku si nemusí zapisovať do rožku pod dátum, s kým práve spáva, ale ako čitateľovi to vo mne zanechalo trochu zmätok, že vlastne o čo sa tu jedná a akým smerom sa budeme uberať. 

Reálne dialógy, prosím!

    Asi už šípite, tak je čas priznať to na rovinu, nielen s Tamarou, ale celkovo s knižkou som si nesadla do noty. Ako vždy prízvukujem, to je môj problém, nie váš, takže kľudne prestaňte čítať mňa a choďte čítať Barboru.  Každopádne, keď som sa už vymotala z pointy, prišiel ďalší úder pod pás v podobe dialógov. Neprekáža mi, že dej je podávaný formou Tamariných úvah, ktorými opisuje zážitky - aj toto je pre denníkovú formu typické. Ale nereálne rozhovory ma dokážu dožrať. Neviem, či som niektorý z pokecov v knihe dokázala uveriť - možno keď mala Tamara náladu hryzavú ako sveter z Temu a dala to vyžrať Petrovi. Alebo keď sa jej on spýtal, či je jebnutá. Vyznania lásky boli patetické, otázky boli kladené na tri riadky, až som zabudla, o čom sa vlastne rozprávajú. Myslím, že pekných slov sa zišlo dosť v ostatnom texte a dialógy už mohli ostať v smrteľníckej rovine, aby sa to vyvážilo.

Sex a veci okolo

    Mám celkom problém s príbehmi, kde tvoria romantické vzťahy základ zápletky. Na tejto knihe sa mi páči, že hoci ide o milionkrát narysovaný trojuholník,  autorka sa mu nepokúša ušvacnúť jeden roh a upratať ho do spoločenskými konvenciami tolerovanej úsečky, ale pekne ho necháva pohoršovať okolie. Z Tamariných slov som ale nedokázala pochopiť, prečo to tak chce. Srdcu nerozkážeš a ak ťa ťahá dvoma smermi, tak si medzi nimi vybuduj obchvat, ale keď ťa niekto permanentne vytáča a chýba ti len keď ťa pošle do riti, na čo to hrotiť? Nemala som z nich pocit rovnocenných partnerov, Peter vystupoval skôr ako príjemné ozvláštnenie trojky. Celkovo sa príbeh na môj vkus príliš zaoberá sexom (no jo, teraz zniem ako stará panna obklopená plagátmi Karola Duchoňa a populáciou mačiek). Spajsy scény samozrejme nikoho nezabijú, ale ak som odrátala sex, tak som musela dlho šibrinkovať kalkulačkou, kým mi vyšlo, o čom inom ich vzťah vlastne je. 

A ešte zopár šutrov v topánke

   Potom sa v knižke našlo ešte zopár drobností, pre ktoré mi tŕpli zuby (v žiadnom prípade to nebolo tým, že v poslednom čase stíham pri knihe tak dve tony šumivých cukríkov). Tamara rieši Petra, Silviu, svoju terapeutku a ešte ďalšie osoby - nič proti voľnému životnému štýlu, ale už som sa cítila zahltená zástupom jej objektov záujmu. Hrklo ma, aj keď sa na scéne objavil homosexuálny kamoš, lebo zatiaľ čo Tamarine hrátky sú prezentované ako zmyselné a sexy, tak pri opise Matúša a Mareka si dobreže nezakryla oči (ehm ehm, pokrytec alert). A potom detailíky, že sa hrdinka cíti ako Kim Basinger v Základnom inštinkte (tam hrala Sharon Stone), výrazy ako "modrooké ruky" (to mi intezívne pripomenulo poviedku Jsem brána od Kinga). A klinec do rakvy, keď Tamara vyhlásila, že The Shining je somarina. No uznajte, ako môžem tolerovať takú osobu? 

Takže takto...

Skrátka sa zase stalo, že sa ku mne dostala knižka, ktorá ma mala radšej obísť so svätenou vodou, krucifixom a bejzbalkou pre prípad, že by tie prvé dve neúčinkovali. Vás však môže osloviť originálny až škandalózny námet zasadený do slovenského prostredia (Pítr, Temy a Sílví z Čikéga by to mali isto jednoduchšie), rýchla gradácia deja a zápletka, ktorá vás nechá do poslednej strany na pochybách, ako tento svoj motanec nakoniec vyriešia.  

Prajem príjemné čítanie! :)

Vydavateľstvo:  Artis Omnis

Rok vydania: 2025

Počet strán: 160