Kate Silverton: "Neposlušné" deti ešte stále neexistujú
O čom to je
Možno máte pocit, že z vašich ratolestí sa stal invazívny brečtan a prerastajú vám cez hlavu. Možno sa vám zdá, že patria buď k rozdielnemu živočíšnemu druhu, alebo sú minimálne inej národnosti než vy, pretože neviete nájsť spoločnú reč. A možno iba skrátka a dobre chcete robiť veci lepšie. Pre vás (a mňa) všetkých je určená táto publikácia. Kvalifikovaná autorka (lebo kto má väčšie kompetencie kecať do detských hláv, než detská terapeutka?) sa opiera nielen o vlastné rodičovské aj profesionálne skúsenosti, ale aj o vedecké poznatky z neurobiológie (môžeme si ju ľudovo pomenovať mozgoveda, kto si má pamätať tieto vznešené názvy). Ľudskou rečou vysvetľuje preťaženým rodičom preťažených detí, že za každým trucovitým výrazom sa môže skrývať omnoho viac, než angličák zapadnutý za gauč.
Nikdy nie je neskoro a nikdy nie je priskoro
Ak vám mám odporučiť iba jednu knihu o výchove, nech je táto. Lebo viac som ich nečítala. Ale mám dojem, že sa mi dostala pod ruku akurát tá jedna jediná, ktorú som potrebovala. Autorka sa nestavia nad nešťastných rodičov s trstenicou, aby ich švacla po ušoch pri každom prísnom pohľade alebo zvýšenom hlase smerovanom k deťom. Priateľsky a otvorene priznáva, že u nej doma to tiež vždy nevyzerá ako z reklamy na Nutellu. Neraz mi pri čítaní prebehlo mysľou že aha, tak toto dôverne poznám. A hneď potom že "no moja, toto si kardinálne dojebabrala a tvoje deti budú potrebovať terapiu skôr než podprsenku (ak budú po mne, tak budú aj zubnú náhradu potrebovať skôr než podprsenku). Kate však empaticky prízvukuje, že napriek nárokom kladeným prostredím je aj rodič len človek. Každá chyba sa dá napraviť a nikdy nie je neskoro začať robiť veci inak. Pokiaľ teda spadáte do kategórie, ktorú kniha rieši. Ak máte štyridsiatnika žijúceho na Novom Zélande, to už ste zrejme trochu prešvihli.
Empatia nie je absencia výchovy
Otvorene priznávam, že knihám o výchove som sa vyhýbala aj kvôli vlastnej utkvelej predstave, že moderné postupy ma budú presviedčať, že ak chce dieťa visieť dolu hlavou z lustra, mám pod ním len rozprestrieť matrac a dúfať, že to ten luster vydrží, len nedajbože nebrániť decku objavovať! Tento sprievodca sa však zameriava na niečo iné. Netvrdí vám, že máte dieťaťu splniť každý rozmar, ani že máte ustúpiť zo strachu pred možno scénou. Naopak, zdôrazňuje, že pre správny a komfortný vývin sú pre dieťa dôležité pevne stanovené hranice, o ktoré sa môže oprieť. Zároveň však prízvukuje, že ak sa dieťa švacne o zem a spustí hluk, pri ktorom praskajú krišťáľové šampusáky po babičke, nie je to pre to, že vás chce nasrať, ale preto, že inak zo seba tú frustráciu dostať nevie. A často sa stáva, že nesplnené želanie nie je spúšťačom, ale iba tou poslednou kvapkou, ktorá ho dorazí, a namiesto synchronizovaného vrieskania je lepšie dopátrať sa, čo za tsunami tej poslednej kvapke predchádzalo.
V mozgu máme zverinec!
Kate Silverton nám nerozpráva o fungovaní detského mozgu len tak, lebo si to niekde prečítala a teraz je múdra. Má to poctivo naštudované, no zároveň rozumie, že jej text nebude čítať ďalší neurovedec, ale človek, čo chce vedieť, ako reagovať na hejtovanie od vlastného decka, a na nejaké odborné výrazy nemá priestor. Takže ak vám nič nehovoria výrazy ako amygdala či prefrontálna kôra, autorka vám ich ani nedáva za domácu úlohu a namiesto nej používa milú analógiu v podobe jašterice, paviána (občas máme pocit, že v detskej izbe žije iba ten) a múdrej sovy (nebudem sa tváriť že táto pasáž ma nepotešila najviac). Vďaka tomu je kniha zrozumiteľná a ľahko uchopiteľná, aj keď sa venuje introlebečnému fungovaniu.
Nie ste v tom sami
Instagram a podobné sociálne kratochvíle sa nás síce snažia presvedčiť, že iní rodičia majú doma anglickú smotánku, ktorá sa správa spôsobne za každých, aj najvyhrotenejších okolností, ale na to neskočte. Okrem Kateiných autentických skúseností (a napriek rokom praxe sa nebojí priznať, že nie vždy má situáciu pevne v rukách) sa vám zo stránok prihovára mnoho rodičov, aby opísalo nám tak dôverne známu situáciu. Kniha tak ponúka pohľad na široké spektrum rodinných skladieb a situácií. Autorka sa nevenuje len klasickým detským "melt downom", na ktorých nie je nič nezvyčajné, ale aj náročným situáciám ako je strata blízkej osoby, klinické poruchy správania alebo šikana. Príručka je vďaka tomu cenným sprievodcom a pomocnou barličkou v najrôznejších problémoch, ktoré život prinesie. Viackrát však opakuje, že existujú aj okolnosti, kedy už žiadna, ani najmúdrejšia knižka nestačí, a naozaj sa treba obrátiť na odborníka.
Takže takto...
O knihách zameraných na výchovu väčšinou nehovoríme, že sú pre každého, lebo na čo kupovať Sprievodcu rezom ovocných drevín niekomu, kto žije v garzonke uprostred veľkomesta, ale táto je naozaj podnetná. Samozrejme ju veľmi ocenia rodičia, ale okrem toho sa v nej dočítate o fungovaní mozgu ako takého a aj o efektívnejšom správaní k svojmu okoliu - nielen k tomu, ktorému ešte v bare nenalejú. Výborná publikácia, z ktorej si odnášam mnoho.
Prajem príjemné čítanie! :)
Preklad: Ivana Roháčová
Vydavateľstvo: Tatran
Rok vydania: 2025
Počet strán: 352
Komentáre
Zverejnenie komentára