James Islington: Vôľa väčšiny - Hierarchia I.
O čom to je
Myslia si, že sa volá Vis a že je bezvýznamná sirota. Myslia si, že keď si ho adoptujú a dajú mu privilégiá a vzdelanie, bude im zobať z ruky. No chyba lávky, vážení, Vis nie je psík z útulku, aby na vás upieral zbožňujúci pohľad zakaždým, ako mu skrížite zorné pole. Vis ani nie je Vis. A posledné, po čom túži, je slúžiť Hierarchii, zriadeniu postavenému na využívaní vôle - a nie takej tej nevinnej, že dnes mám vôľu neupraviť ti ciferník, ale takej, ktorá oberá nižšie postavených ľudí o samostatnú podstatu ich bytosti.
Svet, aký tu bol aj nebol
Niežeby bol Katén knižným svetom, do ktorého by som si okamžite balila kufre, rodný list a obľúbeného macíka - naopak, je jedným z tých, v ktorom by som prežila 5 slobodných minút v lepšom prípade, alebo 50 zotročených rokov v tom horšom. Ale aj tak ten svet zbožňujem - jeho premyslenosť, originalitu, dôkladnosť a napriek fantasy prvku aj absolútnu uveriteľnosť. Že papalášovi ľudia platia namiesto euráčov životnou silou, takže čím bližšie k válovu, tým ľahšie vám urve hlavu? James to má podchytené, vysvetlené a prešpekulované do detailov a ja vravím len že ako povieš, tak bude. Jeho svet sa politickými, kultúrnymi aj lingvistickými detailmi odvíja od Rímskej ríše - síce vás nečaká Alain Delon a jeho ikonické Ave já, ale z každej stránky na vás dýcha atmosféra Asterixovho protivníka. Tlieskam autorovi, ako si požičal existujúcu civilizáciu, vypreparoval z nej základné prvky a na nich vystaval niečo absolútne neotrepané a nové.
Niečo z Harryho, niečo z Tyriona, niečo z Katniss
Beriem, prostredie Akadémie, na ktorej sa Vis ocitne, môže niekomu základnou kostrou evokovať Rokfort, ale asi tak, ako kostra orangutana evokuje človeka (v niektorých prípadoch aj intelekt, pri všetkej úcte k orangutanom). Visa predchádza jeho povesť, akurát teda nie tým, že bol nezvyčajne životaschopným batoľaťom, ale tým, že vykonal hrdinský čin, z ktorého sa ešte dlho bude spamätávať. Pošle zopár spolužiakov do prdele ako Potter Malfoya, radšej sa kamaráti s outsidermi ako s elitou a riaditeľ sa tiež tvári ako inkarnácia Deduška Večerníčka, ale my vieme, že má dačo za ušami, a nie je to venček z bobkového listu. Ale na rozdiel od Harryho, ktorého stále považujem za oportunistu, čo by bez priateľov skončil dakde v polovici prvej časti (najneskôr ako placka na dievčenských hajzlíkoch), Vis má bližšie k Tyrionovi - víno síce nepije, aspoň nie v prehnanom množstve, ale veľa číta a vie veci. A je výborne napísaným hrdinom - schopný, ale nie suprhírou z jadrového reaktora, spravodlivý, ale nie nevinný, priateľský, ale nie naivný.
Veľa nie je priveľa
Vôľa väčšiny je poriadna bichlička, poctivých 700 strán malých písmen, ale nemusí vo vás vzbudzovať prehnané obavy. Vis je vynikajúci rozprávač - dosť detailný na to, aby ste chápali, o čo ide, ale nie príliš rozvláčny, aby vás dokázal uspať aj krvavou scénou neľútostnej bitky. Prvých niekoľko strán som bola v usporiadaní Katénskej republiky stratená ako tibetský mních na výstave erotických pomôcok - ale vo fantasy knihách písaných v prvej osobe to inak ani nejde, pokiaľ teda nemá byť prvých 5 kapitol venovaných hodinám občianskej náuky. V knihe sa toho udeje veľmi veľa, ale dej pekne napreduje, nie je zmätočný, autor všetkému venuje dostatok času a pozornosti. Visa som tu už ospevovala, ale aj ostatné postavy (a že ich nie je málo) sú výborne vykreslené, každý má svoje tajomstvá, svoje ciele a pri nikom si čitateľ nemôže byť na istom, čo od neho čakať.
Takže takto...
Prosím pekne, potrebujem ďalšiu časť. Nielen preto, že Vôľa väčšiny sa skončí tak, že síce niečo viete, ale viac je toho čo neviete. Autor s nami skrátka naložil ako s dehydratovaným pacientom - dá nám trošku napiť, ale tak, aby sme sa z toho nezgrcali. Navyše, tento svet, tieto postavy, toto celé univerzum je niečo, s čím som sa aj po tom milióne strán ťažko lúčila. Pre mňa fantasy roka, príbeh, na ktorý som čakala veľmi dlho a neviem sa dočkať, kedy sa do neho budem môcť znova ponoriť.
Prajem príjemné čítanie! :)
Originálny názov: The Will of the many
Preklad: Ľubica Dvončová
Vydavateľstvo: DOT.
Rok vydania: 2025
Počet strán: 700


Komentáre
Zverejnenie komentára