Abraham Verghese - Rez do živého
O čom to je
Marion a Šiva nemali práve ideálny štart do života. Mama nedala ich pôrod, otec ho nedal tiež a spakoval sa dakam do riti. Opustené dvojičky v Etiópii 60tych rokov by normálne mali asi takú šancu ako mačiatko na štvorprúdovke, ale Marion a Šiva dostali do vienka nielen výnimočné mozgy, ale aj výnimočných adoptívnych rodičov. Čo spojila príroda, to ľahko rozdelí láska, lebo trojuholník nie je ideálny milostný tvar. O mnoho rokov neskôr sú z oboch bratov zruční chirurgovia, akurát každý operuje na opačnom konci sveta, lebo nič tak nedokáže schladiť nevraživosť ako dva oceány. Keď sa však Marion dostane do prúseru, jeho brat a otec musia spojiť sily, aby ho zachránili.
Pomaly ďalej zájdeš
Rez do živého má pomalší rozbeh, že napriek všetkej mojej láske k Verghesovmu štýlu som sa už začínala vrtieť, sťa by som si pod podriťnicou žehličku zabudla. Celú prvú časť si pre seba uzurpuje pôrod, ktorý je síce komplikovaný a tragický (medzi nami, keby chalani išli s krompáčom a protitankovou strelou, možno by narobili menej škody), ale trvá fakt dlho. A treba sa pripraviť aj na farbisté detaily - som si myslela, že ako človek, čo to absolvoval dvakrát, ma nebude treba kriesiť, ale predstava natrhnutej maternice nie je to pravé čítaníčko na dobrú noc.
Keď sa však dvojičky prvýkrát nadýchnu a ich mama poslednýkrát vydýchne, dej naberie akurátnu dynamiku. Nie je až natoľko rozvetvený ako bola Zmluva s vodou, nie je to dvestoročná lipa, skôr javor na vrchole životných síl. Ale aj tak sa udeje viac než dosť. Keď žijete v nemocnici v srdci Etiópie, musíte sa pripraviť nielen na najrôznejšie medicínske prípady, z ktorých mnohé budú nad vaše sily, ale aj na politické prevraty a riziko, že sa zrazu ocitnete na nesprávnej strane.
Láska, čo neprenáša hory
Hoci anotácia naznačuje, že sa príbeh zvrtne smerom k argentínskej telenovele, kde sa Chuan a Sančo handrkujú o Karmenino panenské srdce, nenájdete tu ani náznak romantiky, patetickosti či nejakého toho moderného klišé. Verghesova láska je tragická, ničivá a deštruktívna a ani na sekundu vám nevyčarí na tvári zasnený úsmev. A dokonca ani nejde o milostný trojuholník v pravom zmysle, pretože skutočné city prechováva iba jeden z jeho vrcholov. Zvyšok rovnice tvorí prostá nadržanosť a pocit viny. Dievča a neskôr ženu, ktorá pomotá bratom hlavy (vrchnú aj spodnú), je ťažké opísať. Jednoznačne ide o smutnú, melancholickú postavu, ktorá sa však stáva obeťou vlastných nešťastných rozhodnutí. Mnohokrát jej bolo ublížené, no rovnaký počet čiarok si môže nakresliť aj za každý prípad, keď odmietla pomocnú ruku, čo by ju vytiahla zo sračiek. Napriek všetkým okolnostiam je to bytosť, ktorú som nedokázala mať rada. Súcit? Áno. Ľútosť? Dvakrát áno. Ale sympatie? Zbaľ si do igelitky čo som ti dala a pakuj sa preč!
Doktor píše o doktoroch
Abraham Verghese je vyštudovaný lekár, takže o problematike, ktorej sa venuje, vie aj sám od seba viac než dosť, no on si dôkladne naštudoval každú tému, do ktorej sa chystal v románe zabŕdnuť, a výsledkom je veľkolepé, realistické a poctivo napísané dielo. Nie sú to práve príjemné témy, ale každá dostane náležitú pozornosť. Dočítate sa o rôznych symptómoch syfilisu (v kombinácii s tuberkulózou je to scéna ako z hororu), prečo by malé dievčatká nemali vydávať za starých nadržaných blbcov (okrem argumentu, že je to skrátka proti zdravému rozumu) alebo ako rozuzliť zauzlené črevá (toto doma neskúšajte!). Text obsahuje mnoho odborných výrazov, predsa len je rozprávačom chirurg, ale je ich toľko, aby vyznieval autenticky, nie toľko, že by to celé pôsobilo pozérsky. Veľmi obdivujem autora, ako pevne dotiahol každú jednu skrutku vo svojom príbehu.
Happyend je pre bohatých
Atmosféra knihy vám celý čas naznačuje, že sa to asi neskončí mojou tučnou africkou svadbou, a hoci ma koniec šokoval (nie vo Fitzekovskom zmysle) a zarmútil, je to koniec, aký si takáto skvelá kniha zaslúži. Zanechal vo mne síce pocit smútku, ale zároveň absolútnej čitateľskej spokojnosti, pretože sa všetko uzavrelo, každá z postáv dospela ku koncu svojej cesty (čo neznamená nutne, že skončili pod drnem, ale že už ďalej nemajú o čom) a mne nezostala žiadna nezodpovedaná otázka.
Takže takto...
Petřín, Mácha, Vikárka, King, Follett, Verghese. Abrahama zapisujem po druhej prečítanej knihe na zoznam mojich miláčikov. Po absolvovaní jeho diela sa cítim strašne múdra, že hoci sa stratím aj na rovnej ulici, v jeho príbehu sa zorientujem (to je ale skôr kompliment jeho rozprávačskému majstrovstvu než mojej hlave). Nemá strach z nesmierne komplikovaných tém, nič si neuľahčuje, osloví celý dav odborníkov, len aby jeho dielo dávalo dokonalý zmysel. A Rez do živého zmysel dáva od prvého písmena po poslednú bodku.
Prajem príjemné čítanie! :)
Preklad: Milada Pauelová
Vydavateľstvo: Tatran
Rok vydania: 2025
Počet strán: 544
Komentáre
Zverejnenie komentára