Charlie Mackesy - Nikdy nezabúdaj


     Chlapec, krtko, líška a kôň svojho času zbúrali knižné kuloáre, akurát ja som vtedy asi mala dačo iné na práci (ako sa poznám, zrejme som spala), takže ma táto nesúrodá partička obišla. Pokračovanie som si teda nenechala ujsť - myslím, že toto je ten druh sequelu, ktorý pochopíte aj bez prvej časti, alebo ho nepochopíte vôbec. Štvorka kamarátov opäť niekam ide, kam, to nie je podstatné, pretože intenzívnejšie než okolie si všímajú jeden druhého. Keby toto dokázalo viac ľudí, na svete by síce bolo viac rozbitých papulí, ale menej nešťastia. 

    Tentokrát sa im však do cesty postaví meteorologický úkaz a vyskúša silu ich odhodlania a priateľstva. Ale nečakajte akčný príbeh s nádychom katastrofického filmu, kde hrdina zápasí so živlom. Nečakajte vlastne žiadny príbeh. Ak ste čítali prvú časť, viete, a hoci ja nie, tak nejak som to čakala. Nikdy nezabúdaj je opäť vizuálnou knižkou - viac než text vás zasiahnu úžasné ilustrácie. Nielen tie tušové náčrty, ktoré poznáme z obálky a ktoré majú svoje čaro a charakter, ale pravdepodobne vám nestisnú priedušnicu. Kniha obsahuje stránky, ktoré, kebyže som knižný barbar (moje knihy ocapkané od čokolády práve ironicky zdvihli svoje neexistujúce obočia), vytrhnem a strčím do rámika a čapnem na stenu. Máločo ma dokáže v knihe tak potešiť ako prepracovaná ilustrácia.

    Text v tomto orchestri nehrá sólo, a ani ja sa nejdem tváriť, ako mi kratučké výjavy zmenili život. Zopár krásnych myšlienok som si zapísala za uši, ale musím priznať, že po obsahovej stránke ma Nikdy nezabúdaj úplne na riť neposadilo. Každopádne, Krtko je môj mentálny spriaznenec. Jeho životná filozofia "ak to nevyrieši koláč, nestojí to za riešenie" sa mi viac než pozdáva, takže ak si mám zo štvorice vybrať jedného inšpirátora, rozhodne to bude tento slepý trávnikový delikvent. 

    Nikdy nezabúdaj je knižkou, ktorá vám má len nežne pripomenúť to, čo už zrejme dávno viete. Ale aj keby ste sa rozhodli struhnúť to na analfabeta a iba sa kochať, čaká vás výnimočný zážitok. Niektoré knihy netreba čítať, stačí ich cítiť (a to nie je narážka na stránkoňuchačov, ale na emócie). Čo môže byť príjemnejšie, ako si po náročnom dni listovať v búrke, ktorá zúri na bezpečnom mieste? Vydajte sa na cestu s chlapcom, krtkom, líškou a koňom a nájdite čaro aj bez slov.

    Prajem príjemné čítanie!


Originálny názov: Always remember

Preklad: Alexandra Strelková

Vydavateľstvo: Tatran

Rok vydania: 2025

Počet strán: 128

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Fiona Davis - Ukradnutá kráľovná

Obraz
     Egypt ma vždy tak nejak fascinoval. Nepochybne je niečo fascinujúce na mŕtvole, ktorá vydrží tisícky rokov a stále je viacmenej freš. Alebo na obrovskom ihlane mrdnutom uprostred púšte, ktorý bol navyše postavený v dobách, keď bol žeriav len vták. A hieroglyf. Existuje vôbec písmo, ktoré je vizuálne príťažlivejšie, než egyptské hieroglyfy? A všetka česť že sa v nich vyznali, naučiť sa 26 písmen latinskej abecedy je jedna vec, ale vyznať sa v zmäti obrázkov, kde každý znamená niečo iné v závislosti od toho, ako sú usporiadané, to chce fištróna. Kniha Fiony Davisovej Ukradnutá kráľovná  našťastie v hieroglyfoch písaná nie je a ešte nám ju aj Marianna Bachledová preložila do slovenčiny.     Písal sa rok 1936 a Charlotte sa na ohromnú radosť svojich úzkoprsých rodičov vydala vykopávať múmie do Egypta. Jeden nález sa jej aj podarí, no potom sa jej celý život zosype ako pyramída projektovaná Eskimákom. O 40 rokov neskôr je z nej asistentka kurátora Metropoli...
Čítať ďalej

Riley Sager - Prežila len jediná

Obraz
     Občas sa objaví kniha, ktorá na vás vyskakuje odvšadiaľ, až vám to začne liezť na nervy. Väčšinou takýto boom spôsobujú young adult fantasy romance (pridaj draka a máš instantný trhák. Zasrane). V súčasnej dobe však na seba strháva pozornosť triler Rileyho Sagera  (on sa tak nevolá, ale znie to pekne) Prežila len jediná . Môže vám liezť na nervy - aj keď neviem, prečo by to robil skvost s prepracovanou obálkou ilustrovanou velikánom Adrianom Machom - ale musíte uznať, že ak takýto ošiaľ spôsobí kniha bez toho, aby použila upírov, vlkodlakov, draky alebo sexy tajomného temného muža s veľkým...autom...tak na tom niečo bude! A ja sa vám pokúsim vysvetliť, prečo si podľa mňa toto dielo všetky ovácie zaslúži. Výborný preklad zabezpečila Ľubica Dvončová.     V 20tych rokoch otriasla Mainom trojnásobná vražda rodiny známeho papaláša. On svojou krvou vylepšil čalúnenie biliardového stola, jeho manželka podobným spôsobom renovovala schodisko a jedna z dcér zase...
Čítať ďalej

Pavel Chodúr - Solus

Obraz
      Často si vravíme, aké sú emócie zbytočné, hlavne keď konáme preemotivovane (rada vymýšľam novotvary, ktoré nikto nechápe, vďaka, že ste si všimli) a za zabudnuté výročie prvého pohľadu do očí musia položiť život modranské taniere po prababke. Ale čo by sa stalo s ľudskou bytosťou, keby bola oprostená od akéhokoľvek emočného prežívania? Stalo by sa z nej bezcitné hovado? Nie tak celkom. Zaujímavú odpoveď ponúka slovenský spisovateľ Pavel Chodúr vo svojej druhej knihe zo sveta tajomného Artura Kobayashiho, Solus.     Svet v nie tak vzdialenej budúcnosti sa spamätal z niekoľkých prúserov, pričom pandémia covidu a následné transformovanie ľudí na kukurice bol tým najmenším. V snahe uľaviť obyvateľstvu od emočného trápenia vznikol projekt Solus, ktorý sľuboval rýchlu a bezbolestnú úľavu od utrpenia. Akurát, že za svoje vzali nielen negatívne emócie, ale aj tie pozitívne a monopol Takeshi corp., ktorý to celé spískal, sa teraz snaží zahladiť stopy. No čo ak je z...
Čítať ďalej