Emily Rath - Dcéry severu

O čom to je

    Kamošky Siiri a Aina žijú na brehu fínskeho jazera a najviac ich sere solenie rýb a švédski kresťania, čo im šibrinkujú pred nosmi krucifixmi a melú o jedinom bohu a plameňoch pekelných. To sa zmení, keď Ainu odvlečie démon do Tuonely, severského podsvetia. Siiri nehodlá nechať kamošku v nesnázích a vydáva sa na zúfalú púť za prastarým šamanom, ktorý sa ako jediný vrátil z Tuonely. Aina sa zatiaľ na vlastné oči presviedča, že ani severské božstvá ešte nepovedali posledné slovo, a dajú to poriadne vyžrať každému, kto im neuvážene skríži cestu. 

Balada o otravnej Siiri

    S poľutovaním musím vyhlásiť, že Siiri si ma ako hrdinka nedokázala získať ani čo by sa za necht vošlo. Ona je presne ten typ dievčiny, čo je otravná ako toaleťák zaseknutý v zadku, ale z nejakého dôvodu ju aj tak väčšina ľudí žerie. Nie som zástancom násilia a už vôbec nie na potomstve, ale tak trochu mi dobre padlo, keď jej otec udelil jednu spakruky po tej nevymáchanej papuli. Nie že by ju to zastavilo. Samozrejme, má aj dobré vlastnosti, to by som jej zas krividila - je obetavá, nezastaviteľná, odvážna a pre svojich milovaných neváha zatrepať bačkorami. Akurát teda veľmi rada každého kritizuje, múdrosť sveta zožrala ako dezert po hlavnom chode a aby toho nebolo málo, ona je jediná, čo zvládne to, o čo sa zástupy ľudí neúspešne pokúšali po storočia. Ale však áno, keď sa snažíte dosť dlho, raz to musí klapnúť, štatistika nepustí.

Výlet do fínskej mytológie

    Čo sa mi však na tejto knihe fakt brutálne páčilo, je stvárnenie fínskej prírodnej mytológie v kontraste s temnotou a zúfalstvom Tuonely. Veľmi ma bavili stretnutia smrteľníčiek s rôznymi božstvami, od bohyne lesov cez boha lovu až po boha smrti. Aina si zase v podsvetí užíva morbídnu pohostinnosť čarodejníckej kráľovnej Tuonetar a jej roztomilých dcér - bolesti, utrpenia, choroby a násilnej smrti. Desivá a pochmúrna Tuonela dokázala potešiť moju kingovskú dušičku, aj keď žiť na plesnivom chlebe a poháre vody by som nechcela. A to ešte bolo z tých stráviteľnejších lahôdok. Autorka priznáva, že si miestami mytológiu upravila tak, aby jej pasovala do príbehu, ale nakoľko som doteraz o fínskej mytológii vedela toľko čo o anatómiii svietiacej hovadiny na hlave morského čerta, beriem všetko a nič nevypľúvam.

Láska hory prenáša

    Veľká časť deja stojí na romantickej zápletke, no toto je presne tá romantika, nad ktorou krčím nos. Ešte by som brala, že vás chlap oslovuje "láska moja", lebo ste sa stretli pred desiatimi minútami a zatiaľ nemal možnosť spýtať sa na vás meno, znie to predsa len lepšie ako "hej, ty!". A je to vzťah, ktorý začal mágiou, nie tinderom, tak so zaťatými zubami prekusnem aj to, že je to o tri strany ďalej obojstranné. Alebo že je niekto odhodlaný čakať 100 rokov na dámu svojho srdca, ktorá však vydrží hrať nedobytnú dva dni a potom hurá do perín. V Dcérach severu sa ale vyskytuje viac patetických vyznaní na normostranu, než som schopná zniesť. Ak nie si ochotný pre lásku umrieť, ako by si ani nebol. A pozor pod nohy, nech sa neporežete o črepy zo zlomených sŕdc. Je to subjektívne a vám môže romantický podtón práve sadnúť do noty, no ja na to nie som stavaná.

Takže takto...

    Trochu som si tu pohejtila, ale in ženeral si nemyslím, že by Dcéry severu boli zlou knihou. Originálna a pútava mytológia pozdvihuje aj ošúchanejšiu zápletku na novú úroveň. Dej rýchlo odsýpa, hoci ma niektoré pasáže vytáčali, nemôžem tvrdiť, že by som sa nudila. Chvíľami som prosila postavy, nech už zavrú hubu, ale inak príbeh nemá hluché miesta. Ak máte radi mytologické romantasy príbehy na štýl Háda a Persefony, Dcéry severu by nemali uniknúť vašej pozornosti.

    Prajem príjemné čítanie! :)

 Originálny názov: North is the Night

  Séria: Tuonela Duet

  Preklad: Zuzana Folvarčíková

  Vydavateľstvo: Grada

   Rok vydania: 2025

   Počet strán: 488