Brenda Li - Dievča, ktoré má milión problémov


     Mila, dievčatko, čo spravilo milión chýb, sa vracia, aby pre zmenu čelilo nie menej než miliónu problémov. Deň sa môže začať s úsmevom ako v reklame na Gutalax (nie ráno, ale hovno robí deň), ale čo z toho, keď sa brácho rozhodne, že chce tvojho obľúbeného plyšáka a ty ako emancipovaná žena nehodláš ustúpiť zo svojich práv? A keď veža z kociek doplatí na to, že ju nevidel statik? Alebo keď projekt do školy zlyhá už vo fáze prípravy? 

    Na tejto knižke sa mi extrémne páči, že Mila si všetky svoje prúsery nakoniec vyrieši sama. O koľko ľahšie by bolo utekať za najbližším plnoletým a hodiť mu to všetko na plecia? Mila je však samostatná osôbka a do riešenia problémov sa púšťa s vlastným nasadením. Samozrejme, príbeh od nej nebude vyžadovať, aby si sama zašila rozbitú hlavu alebo vyoperovala slepé črevo. Knižka vtipnou a priateľskou formou nabáda čitateľa, aby v nepríjemnej situácii spomalil, pokúsil sa upokojiť rozbúrené emócie, lebo čo viem, plač vyrieši iba muchu v oku, na všetko ostatné treba celú hlavu. Ani Mila nie je zenový guru, tiež si pekne poreve, kým si uvedomí, že je to platné ako rebrík v trolejbuse a radšej pouvažuje, ako z toho vybŕdnuť.

    Poviem vám, dávno som už vyrástla z detských papučiek, ale na tejto knižke som sa tak schuti zasmiala a tak dobre mi urobila, že môže schovať do vačku nejednu ezoterickú múdrosť pre dospelákov. Na mnoho problémov existuje triviálne riešenie, len sa na ne treba pozrieť kreatívne. Potrebuješ vyprázdniť krabičku vreckoviek, ale nemáš enviroment u prdele ako náš minister životného prostredia? Zober tie šnuptichle alergickým spolužiakom, len sa tak po nich zapráši! Každý holub predsa potrebuje hniezdo, aj ten z nosa. U mňa prekonala aj prvú časť o nevzdávaní sa. Som zvedavá, akú ďalšiu lekciu mi...teda, mojim deťom, of kórs!...Mila prinesie nabudúce.

    Prajem príjemné čítanie! :)


Originálny názov: The Girl who has a million problems

Preklad: Ina Martinová

Vydavateľstvo: Tatran

Rok vydania: 2026

Počet strán: 32

Vekové odporúčanie: 4+

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Fiona Davis - Ukradnutá kráľovná

Obraz
     Egypt ma vždy tak nejak fascinoval. Nepochybne je niečo fascinujúce na mŕtvole, ktorá vydrží tisícky rokov a stále je viacmenej freš. Alebo na obrovskom ihlane mrdnutom uprostred púšte, ktorý bol navyše postavený v dobách, keď bol žeriav len vták. A hieroglyf. Existuje vôbec písmo, ktoré je vizuálne príťažlivejšie, než egyptské hieroglyfy? A všetka česť že sa v nich vyznali, naučiť sa 26 písmen latinskej abecedy je jedna vec, ale vyznať sa v zmäti obrázkov, kde každý znamená niečo iné v závislosti od toho, ako sú usporiadané, to chce fištróna. Kniha Fiony Davisovej Ukradnutá kráľovná  našťastie v hieroglyfoch písaná nie je a ešte nám ju aj Marianna Bachledová preložila do slovenčiny.     Písal sa rok 1936 a Charlotte sa na ohromnú radosť svojich úzkoprsých rodičov vydala vykopávať múmie do Egypta. Jeden nález sa jej aj podarí, no potom sa jej celý život zosype ako pyramída projektovaná Eskimákom. O 40 rokov neskôr je z nej asistentka kurátora Metropoli...
Čítať ďalej

Pavel Chodúr - Solus

Obraz
      Často si vravíme, aké sú emócie zbytočné, hlavne keď konáme preemotivovane (rada vymýšľam novotvary, ktoré nikto nechápe, vďaka, že ste si všimli) a za zabudnuté výročie prvého pohľadu do očí musia položiť život modranské taniere po prababke. Ale čo by sa stalo s ľudskou bytosťou, keby bola oprostená od akéhokoľvek emočného prežívania? Stalo by sa z nej bezcitné hovado? Nie tak celkom. Zaujímavú odpoveď ponúka slovenský spisovateľ Pavel Chodúr vo svojej druhej knihe zo sveta tajomného Artura Kobayashiho, Solus.     Svet v nie tak vzdialenej budúcnosti sa spamätal z niekoľkých prúserov, pričom pandémia covidu a následné transformovanie ľudí na kukurice bol tým najmenším. V snahe uľaviť obyvateľstvu od emočného trápenia vznikol projekt Solus, ktorý sľuboval rýchlu a bezbolestnú úľavu od utrpenia. Akurát, že za svoje vzali nielen negatívne emócie, ale aj tie pozitívne a monopol Takeshi corp., ktorý to celé spískal, sa teraz snaží zahladiť stopy. No čo ak je z...
Čítať ďalej

Charlotte McConaghy - Ostrov bouře a ticha

Obraz
       Človek je taký debilný tvor, čo rád berie všetko ako samozrejmosť. Že veď bude zajtra a zajtra bude čo jesť a pozajtra tiež. No čo ak nie? Našťastie aj vo svojej debilite dokážeme myslieť v intenciách krízového manažmentu, a tak vznikli semenné banky (teraz nehovorím o striekaní do téglika, to je zas niečo iné), kde si ľudstvo uchováva semiačka pre prípad, že túto planétu dodrbeme natoľko, že nám už nezostane ani len tá pšenica. A práve takáto semenná banka sa stala dejiskom strhujúceho príbehu v knihe Ostrov bouře a ticha od Charlotte McConaghy. O skvelý preklad do češtiny sa postarala Linda Bartošková.     Ostrov buřňá k ů sa krčí blízko Antarktídy a okrem tuleňov, zástupu tučniakov, vodného vtáctva a nehostinných podmienok ukrýva aj semennú banku, v ktorej sú uložené zásoby semien najrôznejších rastlín pre prípad, že to ľudstvo doserie ešte viac, než doteraz. A ešte rodinu Saltovcov, posledných obyvateľov, ktorí čakajú, kým si more definitívne pov...
Čítať ďalej