Rachel Bright, Chris Chatterton - Dupkosaurus


    Dupkosaurus vstal riťou hore. Teda, ani nevstal, najprv si povedal, že bude fajn deň. Ale hovoriť si to môžete, keď sa na vás valí jedna skaza za druhou. Najprv ho naserie mladší brácho, čo nerešpektuje intímnu zónu. Potom si cestou za pomstou ukopne palec (nebudeme sa pristavovať pri tom, že dinosaury žiadne palce nemali, okej?). A posledný meteorit do rakvy (haha) je mama, ktorá ho núti raňajkovať šalát (to by nasralo aj mňa)! Čo teda s tým? Dupkosaurus sa to rozhodne vyriešiť po svojom, deklaruje, že život nie je fér, všetkých zhučí ako Matovič na schôdzi parlamentu a potom sa odíde durdiť. Lenže k čomu vedie takýto postup? Akurát si zarábate na infarkt myokardu, to vám ale náladu tiež nezlepší. 

   
Nalejme si čistého vína, Dupkosaurus nie je knižkou, ktorá by vám oznámila nejakú prevratnú a do dnešného dňa neobjavenú metódu zvládania stresu. Je to presne o starom dobrom "spomaľ, uber paru a odlož tú sekeru, vražda je stále trestný čin". Ale veď je to knižka pre deti, a ako im lepšie ukázať, že emócie sú normálne a občas nás premôžu, než na roztomilom dinovi? Ako všetky knižky Rachel Brightovej, aj Dupkosaura sprevádza pôvabná básnička, a tu si dovolím zložiť klobouček aj pred prekladateľkou Janou Kantorovou Bálikovou, ako majstrovsky text prebásnila do slovenčiny. Samozrejmosťou sú roztomilé ilustrácie, tentokrát nie od Jima Fielda, ale Chris Chatterton odviedol rovnako skvelú prácu - stránky hýria farbami, dinosauríkmi, chrobáčikmi a celé je to také chutné a podarené, že aj my staré brachiosaury s vyhodeným krkom si prídeme na svoje.

    Takže ak nepatríte k tej šťastnej generácii z Modrého koníka, ktorej sa podarilo porodiť ďalšiu Dalajlámovu inkarnáciu, čo si každý konflikt vydiskutuje meditačným dialógom s Buddhom skôr, než vôbec vznikne, Dupkosaura rozhodne potrebujete vo svojej knižnici! Je to milé, je to podarené, je to zábavné, a keď sa nabudúce vaše ratolesť bude chystať hodiť o zem, možno pomôže heslo "Dupkosaurus", a susedia tentokrát zavolajú sociálku pre zmenu na niekoho iného.

Prajem príjemné čítanie! :)

 
Originálny názov: The Stompysaurus

Preklad: Jana Kántorová Báliková

Vydavateľstvo: Tatran

Rok vydania: 2026

Počet strán: 32

Vekové odporúčanie: 3+

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Fiona Davis - Ukradnutá kráľovná

Obraz
     Egypt ma vždy tak nejak fascinoval. Nepochybne je niečo fascinujúce na mŕtvole, ktorá vydrží tisícky rokov a stále je viacmenej freš. Alebo na obrovskom ihlane mrdnutom uprostred púšte, ktorý bol navyše postavený v dobách, keď bol žeriav len vták. A hieroglyf. Existuje vôbec písmo, ktoré je vizuálne príťažlivejšie, než egyptské hieroglyfy? A všetka česť že sa v nich vyznali, naučiť sa 26 písmen latinskej abecedy je jedna vec, ale vyznať sa v zmäti obrázkov, kde každý znamená niečo iné v závislosti od toho, ako sú usporiadané, to chce fištróna. Kniha Fiony Davisovej Ukradnutá kráľovná  našťastie v hieroglyfoch písaná nie je a ešte nám ju aj Marianna Bachledová preložila do slovenčiny.     Písal sa rok 1936 a Charlotte sa na ohromnú radosť svojich úzkoprsých rodičov vydala vykopávať múmie do Egypta. Jeden nález sa jej aj podarí, no potom sa jej celý život zosype ako pyramída projektovaná Eskimákom. O 40 rokov neskôr je z nej asistentka kurátora Metropoli...
Čítať ďalej

Pavel Chodúr - Solus

Obraz
      Často si vravíme, aké sú emócie zbytočné, hlavne keď konáme preemotivovane (rada vymýšľam novotvary, ktoré nikto nechápe, vďaka, že ste si všimli) a za zabudnuté výročie prvého pohľadu do očí musia položiť život modranské taniere po prababke. Ale čo by sa stalo s ľudskou bytosťou, keby bola oprostená od akéhokoľvek emočného prežívania? Stalo by sa z nej bezcitné hovado? Nie tak celkom. Zaujímavú odpoveď ponúka slovenský spisovateľ Pavel Chodúr vo svojej druhej knihe zo sveta tajomného Artura Kobayashiho, Solus.     Svet v nie tak vzdialenej budúcnosti sa spamätal z niekoľkých prúserov, pričom pandémia covidu a následné transformovanie ľudí na kukurice bol tým najmenším. V snahe uľaviť obyvateľstvu od emočného trápenia vznikol projekt Solus, ktorý sľuboval rýchlu a bezbolestnú úľavu od utrpenia. Akurát, že za svoje vzali nielen negatívne emócie, ale aj tie pozitívne a monopol Takeshi corp., ktorý to celé spískal, sa teraz snaží zahladiť stopy. No čo ak je z...
Čítať ďalej

Charlotte McConaghy - Ostrov bouře a ticha

Obraz
       Človek je taký debilný tvor, čo rád berie všetko ako samozrejmosť. Že veď bude zajtra a zajtra bude čo jesť a pozajtra tiež. No čo ak nie? Našťastie aj vo svojej debilite dokážeme myslieť v intenciách krízového manažmentu, a tak vznikli semenné banky (teraz nehovorím o striekaní do téglika, to je zas niečo iné), kde si ľudstvo uchováva semiačka pre prípad, že túto planétu dodrbeme natoľko, že nám už nezostane ani len tá pšenica. A práve takáto semenná banka sa stala dejiskom strhujúceho príbehu v knihe Ostrov bouře a ticha od Charlotte McConaghy. O skvelý preklad do češtiny sa postarala Linda Bartošková.     Ostrov buřňá k ů sa krčí blízko Antarktídy a okrem tuleňov, zástupu tučniakov, vodného vtáctva a nehostinných podmienok ukrýva aj semennú banku, v ktorej sú uložené zásoby semien najrôznejších rastlín pre prípad, že to ľudstvo doserie ešte viac, než doteraz. A ešte rodinu Saltovcov, posledných obyvateľov, ktorí čakajú, kým si more definitívne pov...
Čítať ďalej