Riley Sager: Pomsta až do smrti
O čom to je
Anna mala byť dedičkou vlakového impéria, akurát vinou šiestich sprisahancov sa stala dedičkou verejnej potupy. Zatiaľ čo si dvanásť rokov utierala pľuvance od okoloidúcich z črievičiek, zosnovala plán pomsty. Pozve poltucta ľudí, čo jej zničili život, na nočnú cestu vlakom, lenže to nemá byť o flirtoch pri bare a spievaní Jede jede mašinka, ale o konfrontácii s minulosťou. Prúser nastane, keď sa k Anne, jej šiestim obetiam a parťákovi pridá ešte ďalší hráč, ktorý nemá záujem, aby niekto z nich niekedy vlak ešte opustil.
Riley a jeho trubky
Po predchádzajúcich sagerovkách si už zvykám na to, že jeho hrdinky sú kompetentné ako hraboš v sklade Kauflandu. Rada by som povedala, že Anna je svetlou výnimkou, a priznávam, že mi liezla na nervy o niečo menej, než Kitt alebo Maggie, ale najrýchlejšie torpédo to veru tiež nie je. Človek by povedal, že keď plánujete pomstu desať rokov, budete mať na každú situáciu osem rôznych variácií a dokážete zareagovať, aj keby sa zrazu otvorili nebesia a na vlak dosadla mimozemská posádka tvorená ružovými modlivkami hrajúcimi na bendžo. Annu však vykoľají (vlakový humor) hneď prvá zákruta a potom to skôr vyzerá ako akútny prípad Parkinsonovej choroby, než že by mala situáciu pevne v rukách.
Odchádza vlak...
Aby som však nekrivdila, už od prvých strán si ma získala atmosféra Orient Expresu, námet skupinky ľudí uzavretých v truhle na kolesách, z ktorých jeden po skončení jazdy poputuje do truhly bez kolies a ostatní sa snažia rozlúštiť, kto za tým je. Nemusíte sa obávať kopírovania Hercula Poirota, Sager si síce požičal prostredie a motív pomsty, ale zvyšok príbehu už rozohral po svojom. Dá vám pocítiť klaustrofobické pocity, ktoré sa zmocnia prítomných, keď si uvedomia, že môžu byť ďalší na rade, a Anna napriek všetkému tvrdohlavo odmieta ukončiť svoju morbídnu krasojazdu - aspoň v jednom bode sa pevne drží svojho plánu. Napätie, na rozdiel od predchádzajúcich kníh, nie je stavané na nadprirodzenom prvku, ak nerátam občasné Annine haluze z vyčerpania, ale na tiesnivej nálade a strachu o život. Záhada, ktorej hrdinovia a tí ostatní čelia, nie je lineárna, stále sa vynárajú nové okolnosti, ktoré stavajú celú situáciu do odlišného svetla. Miestami to pôsobilo trochu repetatívne a prekombinovane, ale napriek ja som si dokázala túto jazdu užiť.
Z Trenčína do Šaštína...
Každých dvadsať strán som mala novú teóriu a chechtala som sa pod fúzy, aká som len šikovná, že som na to prišla, kým ma Riley nevyviedol z omylu, že som prišla akurát tak na konský ko...pyto. Už na začiatku knihy som mala vážnu obavu, že sa autor chytí klasického, otrepaného a miliónkrát použitého rozuzlenia, ktoré sa hodí iba do série Rýchlo a zbesilo, kde je ohadzovanie sa helikoptérami jedným z menších nezmyslov. Našťastie si autor išiel vlastnou hlavou a vlastnou cestou, a napriek tomu, že som predsa správne tipla niekoľko okolností, príbeh pre mňa stále skrýval viacero prekvapení.
Len ty a vrah...
Teraz sa chcem ešte pristaviť pri antagonistoch príbehu, ktorí sa nám na prvých stránkach javia ako klasické, prospechárske, oportunistické svine, čo si dajú za dolár vyraziť všetky zuby a potom si ich nechajú nastrkať do zadnice. Sager však postupne odhaľuje ich motívy a hĺbku sprisahania a väčšina obrazu zrazu nie je čiernobiela. Medzi vojnové zločiny sa dokáže ukryť kadečo.
Takže takto...
Som rada, že Sager tentokrát upustil do svojej overenej témy strašidelných domov. Mohlo by to vyznievať ako recyklovaná Vražda v Orient Exprese, ale on si vytvoril vlastný príbeh, vlastné motívy, vlastných hajzlov aj tých čo nie sú ani to ani ono. Občas mi doplo skôr než Anne, ale na druhej strane, je rozdiel uvažovať spod dečky s pohárom vína v ruke, a z kupé okolo ktorého sa zakráda mord. V závere zodpovedal všetky otázky a ja som spoko. Riley Sager zostáva mojím komfort autorom a teším sa, čo vymyslí najbližšie.
Preklad: Vanda Koniariková
Vydavateľstvo: DOT.
Rok vydania: 2026
Počet strán: 360
Žáner: Detektívka


Komentáre
Zverejnenie komentára