Stephen King - Nevyměkni

O čom to je

    Polícia v mestečku Buckeye obdrží líbezbríf, v ktorom anonym sľubuje, že pomstí smrť nevinného človeka. V duchu proporcionálnosti a karmickej rovnováhy však hodlá vykonať pomstu na ďalších nevinných, a že ich nebude málo. Motívov nedostatok, stôp ešte menej, vyšetrovateľka Izzy má hlavu v smútku, a nielen preto, že jej neofiko parťáčka Holly má aktuálne prácu so strážením prdele feministickej aktivistky, ktorá sa pre zmenu stala terčom neznámeho člena náboženskej sekty, ktorý sa nerozpakuje použiť aj násilie, aby ju umlčal. A násilím nemyslím frčku ružencom, ale kyselinu a antrax. Izzy, Holly ani súrodenci Robinsonovci sa opäť na nudu sťažovať nebudú.

Dve linky, jeden dej

    Typické, čo by si miláčik Števo išiel po jednom chodníku, keď môže ísť po jednom každou nohou. Jemu však takáto chôdza naširoko svedčí a vôbec to nepôsobí, že si vypral trenky v nesprávnej aviváži. Aj tento krát nám ponúka minimálne dva príbehy, ale do ďalšieho Hollynho dobrodrúža sa toho zmestilo aj viac. Totožnosť vraha neviniatok (nebojte, po detičkách nepôjde, iba po náhodných okoloidúcich, nie je predsa netvor) sa dozvieme až v závere knihy, ale do jeho narušenej gebule nás King vpustí, a tak si môžeme hodiť mincou, či za jeho konanie môže traumatické detstvo, sklon k alkoholu alebo je proste rodený magor. V druhej komôrke strašidelnej chalúpky na nás zase čakajú súrodenci, naindoktrinovaní krvavými pohádkami zo Starého zákona, a to tiež nie sú práve parťáci na člobrdo a lentilky. Navyše sú na sebe závislí viac, než sa od súrodencov čaká (nie ako Targaryeni. Ešte viac). No a okrem toho King rozohráva ešte rivalitu v zdanlivo priateľskom zápase, comeback soulovej hviezdy aj Barbarinu voľbu budúcej kariéry. Môže to pôsobiť ako veľa, ale on to vie tak krásne prepojiť, že sa v tom nestrácate a ešte to aj pekne ladí. Ako keď vytiahnete jeden kus z maminej skrine, jeden z tatovej, jeden z kontajnera humanitárnej pomoci a jeden zo zdravotníckych potrieb a napriek očakávaniam máte outfit hodný červeného koberca. 

Nie dobrí, nie zlí

    Mám rada, že King sa nesnaží za každú cenu držať kochlíčkov pre dobrých a zlých protagonistov. Samozrejme máme stálice, ktoré to hrajú na svätožiaru bezúhonnú, ale obeť nemusí byť vždy poľutovaniahodná bytosť, ktorú chcete objať a uvariť jej teplé kakavko. Taká aktivistka Kate napríklad rozhodne bojuje za správnu vec - chce, aby mali ženy právo rozhodovať o vlastnom tele výhradne vo svojich rukách, čo je téma, za ktorú by boj ani nemal byť potrebný a malo by to byť samozrejmé - ale do obývačky by ste ju nechceli o nič viac ako jej stalkerku s kanistrom kyseliny. King šalamúnsky udržiava rovnováhu medzi problematikou, ktorú Kate hlása a v ktorej sa jednoznačne stavia na jej stranu, a jej problematickými charakterovými vlastnosťami, pre ktoré je náročné s ňou sympatizovať, aj keď dostane kres papuľu. 

Tak my už jdeme do finále...

    Tempo je presne také, ako ho mám rada. Začíname pomaly, jedna vraždička za týždeň a potom zase kľud, ale postupne sa páchateľ blíži k naplneniu svojho cieľa a rýchlosť sa zvyšuje ako keď obeť hnačky hľadá toaletu. Posledné kapitoly sú typicky kingovsky tiesnivé, o žiadnej pohode už nemôže byť ani reč a aj triviálne scény ako výber outfitu alebo šlofík pred vystúpením dostávajú trpkú pachuť. Nechýbajú ani Števove badabum prúpovídky na konci kapitol, ktoré vás ešte utvrdia v presvedčení, že našich hrdinov nič dobré nečaká.

Motív trochu sklamanie

    Nerada to priznávam a vlastne by som sa radšej asi priznala k láske k Justinovi Bieberovi (hypoteticky, samozrejme) než k tomu k čomu sa chystám priznať, ale tentokrát mi rozuzlenie tak nejak nestačilo. Poznáte ten pocit, keď chodíte do známej reštiky, máte v nej obľúbené jedlo, a kuchár zrazu vynechá nejakú koreninu? Zjete to aj tak, lebo ste pažravé kobylky, ale úplne na vjetvy nebudete. No, toto je niečo podobné. Dobre sa to čítalo, zmysel to dávalo, napínavé to bolo ako prvé losovanie očkovacej lotérie, ale ten motív vraha bol taký že...toto ma prvé napadlo a tak som to tak nechal, idem si kuknúť bejzbal. Nie zlé, dosť dobré, ale nie výborné.

Takže takto...

    Ale jasné, je to môj miláčik Števo, samozrejme že aj Nevyměkni odporúčam. Holly je miláčik, geniálna, neurotická a neistá, dokonalá v svojej nekonvenčnej nedokonalosti, pre mňa postava ktorá dlho neomrzí. A kvitujem aj to, že King z nej nerobí neomylnú Sibylu, čo vie všetko a to čo nevie, to si vyveští z kravských vnútorností. Holly sa tiež dokáže pomýliť a mieriť vedľa ako krátkozraký pištoľník po sude whisky. Rozuzlenie nebolo úplne to, čo by som uvítala, ale suma somárom, je aj najnovší Hollyn prípad kvalitným čítaním.

    Prajem príjemné čítanie! :)

Originálny názov: Never Flinch

Preklad: Adéla Bartlová

Vydavateľstvo: Beta - Dobrovský

Rok vydania: 2026

Počet strán: 400

Žáner: krimi