Stephen Fry - Odysea

O čom to je

    No však viete o čom. Bola Helena Spartská, potom Helena Trójska, bola Trója, potom Trójsky kôň, potom dymiace ruiny a potom sa išlo domov. Teda taký bol plán, v niektorých prípadoch sa ho aj podarilo zrealizovať. A niektorým to trvalo ako eunuchovi erekcia. Taký Odyseus dal napríklad pojmu "prídem o desať minúť", povedala pred tromi hodinami, úplne nový rozmer. 

Pekne zoširoka

    Prekvapilo ma, že Fry sa rozhodol poňať Odyseovo putovanie v kontexte, ktorý presahuje jeho osobu. A musím sa priznať, že trošku ma už aj starogrécke mrle žrali, keď sa blížila polovica knihy a o Odyseovi sa zatiaľ tradovalo iba toľko, že ešte furt nie je doma. Namiesto neho sa čitateľ mrkne na neslávny Agamemnónov koniec (Fry z neho urobil menej oportunistického bezcitného vola, zato sa vybláznil na Klytaimnestre. Pre feministické poňatie gréckych mýtov si holt musíte skočiť niekde inde), bude svedkom tichej domácnosti medzi Menealom a Helčou a aj Odyseov synátor Telemachos dostane svojich štedrých pár minút slávy, v snahe splašiť nejaké to info o svojom nezvestnom tatkovi, zatiaľ čo chúďa Penelopa doma celý deň ide hladko-obratko, aby to potom večer vypárala a mala chvíľu pokoj od partie nadržaných pažravých pytačov. 

Bude aj kyklop

    Ale nebojte nič, keď sa Odyseus konečne priplazí do svetla reflektorov, dôjde aj na prerozprávanie notoricky známych dobrodružstiev. Neviem ako vy, ale ja tie grécke pohádky môžem počúvať a čítať odpredu odzadu diagonálne zboku a ešte aj naopak - skrátka v hocakej forme, vždy ma to bude baviť. Fry v Odysei upustil od svojho povestného, šarmantne sarkastického humoru (už v Tróji to hral na vážnu nôtu), ale zase dodal deju plastickosť, ktorú klasické ponímanie postráda. Postavy necháva prehovárať súčasným jazykom, čo je nepochybne pôvabné - Odyseus nadávajúci "márnosť šedivá!" má rozhodne svoje čaro - a približuje to problematiku súčasnému čitateľovi. A nevyhýba sa ani krvavým scénam - opísať ľudožrútske dožinky kulantne sa veľmi nedá, ale mistr Fry prekvapil opisom kyklopa grcajúceho zvyšky vojaka. Ak máte pocit, že túto hnusnú odpudivú predstavu teraz nedostanete z hlavy, pustite si Ficovu tlačovku, on to ľahko prebije. 

Mrška Stephen

    Čo sa týka poradia, tak ako sám autor zdôrazňuje, nemusíte mať načítané jeho predchádzajúce knihy, aby ste si strihli Odyseu, on sa síce nepristavuje otrocky pri každom gréckom mene, aby vám vysvetlil, ktorý boh neudržal penis na Olympe, ale na konci máte nápomocný menný zoznam, ak chcete mať šajnu. Ale ak chcete mať podrobnejšiu šajnu, tak v poznámkach pod čiarou šalamúnsky prezrádza, v ktorej jeho knihe sa dočítate kontext. Milovníci gréckej myto ich už aj tak všetky majú. A začiatočníkom len toľko, že pokojne sa nechajte takto nenápadne zlanáriť aj na Mýty a Hrdinov, neoľutujete.

Takže takto...

    Bolo nebolo, bol raz jeden Odyseus a všetci vieme, ako to bolo ďalej, ale aj tak nás to baví. Trošku mi chýba Stephenov humor, ktorými ma dostal do kolien v prvých dvoch retellingoch, ale rozumiem, že Trója aj Odysea sa dotýkajú náročnejších tém, v ktorých by rozpustilý ostrovtip mohol byť navyše sťa slivkový kompót v plnenej paprike. Rovnako sa pripravte na konvenčné stvárnenie protagonistov - muži sú mužní, bohyne žiarlivé a smrteľníčky čakajú, kým sa pán mangeľ uráči domov. Nevadí. Fry zostáva v skupinke mojich knižných liblingov napriek týmto drobným výhradám. Odysey zdar!

    Prajem príjemné čítanie! :)

Originálny názov: Odyssey

Preklad: Jana Pernišová

Vydavateľstvo: Tatran

Rok vydania: 2026

Počet strán: 304

Žáner: mýty, fantasy