Dobroslav Chrobák - Kamarát Jašek


 O čom to je

    Mohla by som vám tu teraz citovať staré dobré referáty.sk, ale načo, to si vygooglite aj sami. Alebo, ak nie ste ako ja a vaša pamäť nemá kapacitu pravého semenníka impotentného škrečka, možno si niečo pamätáte z hodín literatúry. Ja som išla do zbierky noviel od pána Chrobáka (milujem to jeho priezvisko, to tam ale musíte povedať!) takpovediac s čistým štítom, hanbiť sa pôjdem neskôr, ďakujem za ponuku. Príbehy spája jednoduchý motív túžby - a nielen tej romantickej, z ktorej sa devám živôtik nadúva a mládencom kapce vyzúvajú, ale aj tej živelnej, zúfalej, nádejnej aj beznádejnej. 

Krása slova

    Deväť z desiatich čitateľov vám potvrdí, že Dobroslav Chrobák mal neobyčajný cit pre výber slov, dokázal skladať originálne metafory a vyzdobiť text jemnou čipkou trblietajúcej sa rannej rosy. Ja som ten desiaty, čo uzná, že na tom niečo je, ale konské lajno bude konské lajno a je úplne jedno, ako pekne ho opíšete. Nicméně Přátelé, aj také tupítko ako ja dokázalo oceniť hĺbku týchto príbehov. Napriek tomu, že od prvého vydania ubehne čoskoro stovečka, stále vyznievajú dostatočne aktuálne, aby dokázali osloviť. Každá z noviel načína tému, s ktorou sa bežne stretávame dnes. Okej, nikto neozbíjal 40.000 zo spoločnej kešene na škaredú oničom knihu plnú ečok, ale napríklad si môžete strihnúť žiarlivosť, depresiu, milostný trojuholník (s jedným nemilujúcim uhlom), no proste témy, o ktorých čítame dovčul.

Každá má čo ponúknuť

    Opakujem, bola som až milo prekvapená, ako prudko čitateľné sú novelky v Kamarátovi Jaškovi. A pritom každá pojednáva o niečom inom. Niektoré v sebe nesú prekvapivú nádej tam, kde by ste ju nehľadali - ako samotný Kamarát Jašek, ktorého som viackrát videla pod stolom v šenku s prebitou hlavou a mozgom v pilinách, ale on z toho dajako vykorčuľoval. Alebo Ostatný raz, dojemný príbeh o hľadaní fyzickej sily, ktorá zaostáva za tou duševnou. Naproti tomu novely Duo Charlie a Učenlivá Marta a Starostlivá Mária sú obrazmi tragédie, ktorá zasiahne bez varovania. Poviedky Návrat a Silueta sú zase temne melancholické a dokážu zasiahnuť aj napriek tomu, že v nich v podstate sledujete ľudí, čo sedia na riti. Ak toto nedokazuje autorovo majstrovstvo, tak už neviem. A ozaj, ak sa vám páčil Drak sa vracia tak ako mne, tak nemôžete vynechať poviedku Chlapská reč, kde sa tiež vráti, ale nepôjde zachraňovať kravky do hory. 

Takže takto...

    Nové vydanie zbierky Kamarát Jašek je pamätníkom požehnaných čias, keď FPU ešte podporoval skutočne hodnotné knihy s prínosom pre kultúru aj čitateľa. Možno vám to zaváňa povinným čítaním, a tak ste sa jej doteraz vyhýbali, ale ja rozhodne odporúčam. Sľubujem, že to nie je ťažké a hutné čítanie, kde čumíte na opis neskrotnej riavy valiacej sa s neúprosnou konečnosťou - len aby ste zistili, že to vlastne hrdina ští za maštaľou. Dobroslov Chrobák píše krásne, umelecky, ale stále zrozumiteľne a o témach, ktoré nemajú dátum spotreby.

    Prajem príjemné čítanie! :)


Rok prvého vydania: 1937
Rok aktuálneho vydania: 2016
Vydavateľstvo: Saga
Počet strán: 184
Žáner: zbierka noviel, slovenská klasika

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Fiona Davis - Ukradnutá kráľovná

Obraz
     Egypt ma vždy tak nejak fascinoval. Nepochybne je niečo fascinujúce na mŕtvole, ktorá vydrží tisícky rokov a stále je viacmenej freš. Alebo na obrovskom ihlane mrdnutom uprostred púšte, ktorý bol navyše postavený v dobách, keď bol žeriav len vták. A hieroglyf. Existuje vôbec písmo, ktoré je vizuálne príťažlivejšie, než egyptské hieroglyfy? A všetka česť že sa v nich vyznali, naučiť sa 26 písmen latinskej abecedy je jedna vec, ale vyznať sa v zmäti obrázkov, kde každý znamená niečo iné v závislosti od toho, ako sú usporiadané, to chce fištróna. Kniha Fiony Davisovej Ukradnutá kráľovná  našťastie v hieroglyfoch písaná nie je a ešte nám ju aj Marianna Bachledová preložila do slovenčiny.     Písal sa rok 1936 a Charlotte sa na ohromnú radosť svojich úzkoprsých rodičov vydala vykopávať múmie do Egypta. Jeden nález sa jej aj podarí, no potom sa jej celý život zosype ako pyramída projektovaná Eskimákom. O 40 rokov neskôr je z nej asistentka kurátora Metropoli...
Čítať ďalej

Jozef Žarnay - Prekliata planéta

Obraz
     Pamätáte si knihy, ktoré ste čítali ako decko? Samozrejme, teraz sa nemusíme baviť o šlágroch ako Leví kráľ, Môj kamarát medvedík (to je ovšem retro pre skôr narodených, dnešní čitatelia sa už pozastavujú nad clif-hangerom na konci, ktorý hovorí o tom, že hrdinka pôjde za trest kľačať, pretože zahučala do potoka aj s mackom) či klasika Pippi dlhá pančucha. Ja som s pamäťou taká že utkvie mi tam jedna scéna z celej knihy a re-reading potom ani nie je re. Podobne som na tom s knihou Prekliata planéta od Jozefa Žarnaya. Či som ju pred dávnymi časmi v tieni obrej prasličky a pravej nohy brachiosaura čítala alebo nie, dnes vám o nej porozprávam.      Naši známi od Dračej steny ešte nemajú dosť intergalaktických dobrodružstiev, takže sa počas kempovačky v lese opäť neváhajú babrať s tajomnými svietiacimi kockami pohodenými na stráni, veď čo sa môže stať. No, iba to, že ich to zase raz vystrelí na inú planétu, pohostinnú asi ako obývačka tchora trpiaceho plyn...
Čítať ďalej

Juraj Červenák: Zlatá truhla

Obraz
 O čom to je     Po krvavom a nie tak celkom racionálne vysvetliteľnom dobrodružstve si Adam, Zuzka a Pali Dobšinský (najlepšie cameo na slovenskej fantasy scéne, ak sa ma pýtate) naivne myslia, že budú mať chvíľu svätý pokoj. Teda hneď po tom, čo sa zapletú do prípadu záhadnej vraždy na cmiteri. A potom, čo im skríži cestu divný sikulský patrón, ktorý za sebou vlečie tureckého učenca ako džípíesku a mexického šermiara ako esbéeskara. A trepe dačo o Attilovej hrobke. Alebo netrepe? Návrat domov     Niežeby som bývala na Gemeri, ale čítať knihy Ďura Červenáka sú pre mňa takým návratom domov. Jeho štýl, dej jeho kníh, jeho postavy (ach, Adam...priznajte sa, ktorá nechcete domov vlastného pištoľníka čo behal po prériách za Lincolnom!), vždy mi to sadne ako prdelka do pampersky. Samozrejme, že séria o Šarkanovi nie je výnimkou. Priznávam, že za dva roky od čítania Zakliateho kláštora mi jeho zápletka už sakra vyšumela z hlavy, ale to vôbec nevadí. Šarkanove poklady ...
Čítať ďalej