Michal Čierny - Mafiáni z chatrče

 

O čom to je

    Laura má nejaké trable, a nejde iba o to, že jej fotku na instagrame naposledy lajklo slabých pol tisíca duší. Laura sa topí v reálnych sračkách, ktoré vedú až k tomu, že ju nájdu brutálne utlčenú dakde v chotári. Polícia by mala v duchu hesla pomáhať a chrániť, kým sa dá, alebo aspoň vyšetriť, keď sa nedá, pátrať po okolnostiach jej smrti. Lenže to je ťažké, keď zostalo len zopár kompetentných a ten zvyšok je na výplatných listinách mocných...a nebezpečných.

Ako reportáž dobré

    Skôr než sa rozkecám naplno, chcem vyjadriť obdiv k funkcionárom, ktorý si stále vykonávajú svoju funkciu, bez ohľadu na to, kto je aktuálne pri válove a koľko z neho občas padne bokom. Viem, že zvlášť v posledných rokoch...desaťročiach...(fakt, dokedy tam chcete toho Fica?) to nebolo ľahké. Včuľ ku knihe, keď ju budete čítať ako beletrizovanú reportáž, budete spoko. Teda, až tak spoko nie, lebo reflektuje na nepeknú realitu, kde si málokto môže byť istý svojím bezpečím, majetkom a životom vôbec. Apolitické inštitúcie sú na politiku napojené tesnejšie ako dekompresné pančuchy na kŕčové žily a spravodlivosť je nútená byť slepá, hluchá a pre istotu aj nemá. Ja mám smolu, že neviem čítať reportážnu literatúru, tak som to čítala ako román a ako románočitateľ si dovolím zopár námietok.

Kto je kto?

    V postavách som sa orientovala ako Romana v oddelení detskej literatúry. Niežeby som chcela niekoho hodiť do koša len preto, že nedisponujem kritickým myslením, len mi dosť dlho trvalo, kým som sa vyznala v tlačenici. Ľudkovia sú opísaní v zmysle ochrany osobných údajov iba menom a pohlavím, a keď po vás autor každú chvíľu hodí nového Jana, Braňa, Paľa, Bendegúza (ten tam nebol. Škoda, keby bol, toho by som si nepomýlila), ťažko si ich zaradiť. Nepotrpím si na detailné vykreslenie každého komparzistu, ale minimálne pri tých hlavných by som išla trochu viac do hĺbky a nenechala ich padať do deja ako ožratého manžela nadránom cez prah spálne. Keď už som pri tých pádoch, čo to bolo s tým kolabovaním? Viacero postáv uprostred scény len tak mírnix-dírnix vypne. Pri feťákovi s prepichnutou hlavohruďou to ešte beriem, ale v knihe sa nájde niekoľko ďalších ľudí, ktorý z ničoho nič začnú hyperventilovať a potom ich necháme tak a ide sa ďalej.

V hlavnej úlohe pozadie, nie zápletka

    Ak tomu dobre rozumiem, Mafiánom z chatrče išlo skôr o opísanie bizarnej reality, než o vystavanie napínavej kriminálnej zápletky. Z toho potom vyplýva celkový spád knihy, kde skáčeme z jednej scény do druhej, nedokážeme plynulo sledovať vyšetrovanie a ani sa držať konkrétnej dejovej línie (alebo som to iba ja nedokázala a vy si budete ťukať na čelo, že čo som na tom nechápala. Nevylučujem ani túto možnosť). V pozadí stojí tajomná postava s nečakaným prídomkom Tajomný, ktorá ťahá za nitky a občas utiahne nitku okolo niečieho krku (resp. dá utiahnuť, on si predsa ruky špiniť nebude). Celkovo som ale na konci knihy bola prekvapená - nie rozuzlením, ale jeho absenciou. K Laurinej vražde sa autor vyjadrí celkom vlažne - čitateľ pochopí, prečo k nej došlo, ale detaily zostávajú skryté. Uznávam, že podobne to bolo aj v skutočnosti a sú otázky, na ktoré skrátka nemáte dostať odpovede, ale mne, krimi autormi rozmaznanú, to takto nestačilo. 

Takže takto...

    No skrátka to nie je kniha pre mňa. To neznamená, že nebude ani pre vás - treba ju len poňať ako beletrizovaný opis skutočnej, nechutnej reality každodenného života v Slovakistane, potom vás môže hlboko zasiahnuť. Ak hľadáte klasickú štruktúru kriminálneho románu, potom možno budete mať výhrady, ale veď uvidíte. Šancu si zaslúži, aj keď u mňa ju nepremenila.

    Prajem príjemné čítanie! :)