Riley Sager - Naposledy som klamala

 

O čom to je

    Emma si ako decko predstavovala, že strávi pohodové leto v tábore, nájde si kamošky a možno aj frajera. Kamošky si nájde hneď tri, lenže potom zmiznú a už ich nikto nikdy nenájde. Emme zostane len trauma a oči pre plač. O 15 rokov neskôr je z nej uznávaná umelkyňa, keď ju kontaktuje vedúca tábora, aby sa vrátila, tentokrát ako inštruktorka maľovania, a dala tomu ešte jednu šancu. Emma teda vyráža k jazeru do kopcov, aby sa postavila démonom minulosti a prišla celej veci na kĺb. Vyriešiť zmiznutie po 15 rokoch je síce ako hľadať vianočné darčeky na Veľkú noc, ale nedbám, divnejšie veci sa stávajú. Každopádne, niekto v tábore nie je Emminým pátraním nadšený a dáva to patrične najavo. 

Rileyho rukopis

    Ak ste si už dali nejakú Sagerovku, tak možno budete súhlasiť, že chlapík vie, ako si udržať čitateľovu pozornosť. Žiadnych siahodlhých úvodov sa netreba obávať, Riley si na predohry, ruže a čokoládu nepotrpí, ide rovno na vec. Opíše desivú scénu uprostred tichého letného tábora a potom už sledujeme Emmu, prenasledovanú minulosťou, občas neschopnú rozlíšiť realitu od traumatizujúcich spomienok. Samozrejmosťou je dôveryhodnosť vedľajších postáv, na ktorých slová sa možno spoľahnúť asi ako na Ficovo tvrdenie, že v roku 2014 už nebude v politike. Trochu ma vyrušuje taký ten Rileyho manuál autora trilerov, podľa ktorého to evidentne nejde inak, než že sa hrdinka musí stretnúť so sexi mužom zo svojej minulosti, po ktorom bude striedavo túžiť alebo ho obviňovať zo všetkého od vraždy až po globálne otepľovanie. 

Minulosť verzus prítomnosť

    V knihe sa striedajú výjavy z minulosti s Emminým súčasným pátraním, až kým sa obe dejové línie nepretnú prekvapivým spôsobom. Mám rada Rileyho zahrávanie sa s pozornosťou, ako nenápadne podprahovo presvedčí čitateľa o jednej veci, aby zrazu vysvitlo, že je to úplne inak. Aj táto kniha sa číta veľmi dobre, ľahko, jednodychovo, nemá vatu ani hluché miesta (ani pozdĺžne parkovanie, kvapkajúci radiátor alebo iné všeobecne neobľúbené veci). Postupne začnete upodozrievať aj svoj olovrant, že má v niečom prsty (aj keď teda verím že neolovrantujete nič s prstami) a Emmine postupné priznávanie sa k fragmentom z detstva na ňu tiež nevrhajú práve najlepšie svetlo. 

Záver, ktorý funguje...ale trochu prižmúr oči

    Páči sa mi, keď má kniha naoko rozpačité rozuzlenie, aby vám potom autor ešte mohol z otočky kydnúť na hlavu vedro ľadovej vody, v ktorej navyše pláva niečo ťažko identifikovateľné. Pri tejto knihe som si pár strán pred záverom hovorila, že tu asi niekto trochu stráca dych, a nemala som tým na mysli postavu uväznenú v podzemnej jaskyni. Vysvetlenie celej táborníckej záležitosti sa mi zdalo celkom trápne, aspoň teda na Sagerove pomery, ale našťastie mal ešte zopár kariet v rukáve a do záverečnej si stihol napraviť renomé. V konečnom dôsledku som bola spokojná, záver prekvapil, bol temný tým správnym spôsobom (takže sa nemusíte báť náhleho posadnutia démonom alebo zlého dvojčaťa čo držalo to dobré dvadsať rokov zavreté v pivnici), len je to jeden z tých, nad ktorými sa netreba príliš intenzívne zamýšľať, lebo vám môže vyvstať zopár logických otázok, na ktoré sa trochu ťažko hľadajú odpovede (pozdravujem Kiku a ďakujem za výživný afterreadingparty rozhovor). 

Takže takto...

    ...je to Riley a Riley vie. Svoje knihy zasadzuje zakaždým do iného prostredia (no dobre, strašidelný dom sme mali dvakrát, ale jeden bol červený a druhý zelený, takže mu odpúšťame), zápletka sa netočí stále okolo toho istého, a aj keď teda má svoju obľúbenú šablónku, jeho príbehy sa mi čítajú tak dobre, že som ochotná to prehliadnuť. Naposledy som klamala je výborným jesenným čítaním, keď si nechcete lámať hlavu, iba sledovať ako si ju láme niekto iný. A ešte je aj krásna. Chcete? Chcete!

    Prajem príjemné čítanie! :)

Originálny názov: The last time I lied

Preklad: Vanda Koniarová

Vydavateľstvo: DOT.

Rok vydania: 2026

Počet strán: 402

Žáner: Triler