Hanina hviezda - prežitie neznamená koniec trápenia

     Kníh, pojednávajúcich o problematike Druhej svetovej vojny, nájdeme na trhu plné priehrštia. Osobne zastávam názor, že ide o tému, ktorú treba napriek čoraz väčšiemu časovému odstupu stále rozoberať a pripomínať, pretože je alarmujúce, aká krátkodobá dokáže byť ľudská pamäť. To, čo spočiatku vyzeralo ako diskriminačné opatrenia, skončilo pri masovom vyvražďovaní, aké v moderných dejinách nemá obdobu. Na druhej strane, objavujú sa aj hlasy, ktoré takýmto knihám vytýkajú neúctu k ľudskému utrpeniu a zneužívanie témy za účelom zárobku. V mnohom majú pravdu, pri pohľade na poličky kníhkupectiev to miestami vyzerá, že knihu predáva už len názov, pozostávajúci z ľubovoľného zamestnania a umiestnenia "z Osvienčimu". Kniha Hanina hviezda od Mira Frindta však z tohto radu vybočuje - nevracia sa k ohavným podmienkam v koncentračných táboroch, namiesto toho osvetľuje, aké trápenia čakali tých "šťastných", ktorým sa to podarilo prežiť.

    Hlavnou hrdinkou je Hana - mladučké dievča, ktoré sa ako jediné zo svojej rodiny a ako prvá Židovka vracia po skončení vojny do rodného Dolného Kubína. Zlomenú dievčinu však čaká ďalší šok - majetok jej rodiny je arizovaný a v ich byte žije mladá žena, ktorá vypomáhala v ich lekárni. Marlene, predtým Mila (premenovať sa z keksíka na tortu chcelo asi veľa fantázie) samozrejme neprivíta Hanu s otvorenou náručou a po nadľudskom obetovaní šálky čaju vyhodí Hanu na ulicu. Hana sa v mrazivom chlade potĺka medzi synagógou a evanjelickým kostolom, znášajúc krivé pohľady ľudí, medzi ktorými už nemá miesto. 

    Priznávam, že prvé, čo ma zaujalo po otvorení tejto knihy, bolo "prváčikovské" formátovanie. Veľké písmená a široké riadkovanie síce vizuálne naťahujú rozsah knihy (šetrenie papiera a ekológia je druhá vec), v skutočnosti je to však jednohubka, ktorú možno prečítať na jedno posedenie. Tým samozrejme nechcem povedať, že by to bolo ľahké čítanie. Veľmi oceňujem tému knihy, ktorá sa namiesto šokujúcich zverstiev v táboroch smrti, o ktorých máme možnosť čítať v iných dielach na túto tému, sústredí na ďalšiu existenciu tých, čo prežili. Žiadny šťastný návrat domov ich totiž nečakal. Ich majetok prešiel do vlastníctva vyvolených, ktorý sa vedeli usmievať na správnu stranu, a na vracajúcich sa Židov pozerali nielen so strachom zakoreneným počas holokaustu, ale aj s obavou o domy, pozemky, šperky a podobne, ktoré získali touto krvavou cestou. V Haninej hviezde tak môžeme sledovať nielen Hanu, ktorá musí čakať na milosrdenstvo obyčajných ľudí, ale aj tých, ktorým vojna nielenže nič nevzala, naopak, vďaka nej si značne polepšili. 

    Kniha je písaná zaujímavým jazykom, rozprávanie je poprepletané priam básnickými prirovnaniami. Na prvých stránkach knihy ma to trochu rušilo (asi som nekultúrny grobian), ale potom som si na tento štýl zvykla. Dej odsýpa rýchlo, Miro Frindt nič príliš dlho nerozpitváva, píše vecne a priamo, ale s citom. Ako som už spomínala, autor sa nesústredí na prežívanie v koncentračných táboroch, a napriek tomu že niekoľkým nepríjemným výjavom v rámci Haniných spomienok z tohto prostredia sa nevyhol, kniha apeluje skôr na emócie než na žalúdok. 

    Hanina hviezda je fikciou založenou na reálnych udalostiach. Osobne mi však niektoré výjavy prišli trochu nereálne až rozprávkové - napríklad, keď dcéra lekárnikov, bez kompletného lekárskeho vzdelania, dokáže cvikmi zvrátiť ochrnutie, ktoré doktori považovali za nezvratné. Nevravím že je to fantastické ako modrý okrídlený jednorožec pľujúci Skittlesky, len mi to prišlo také nepodložené a za seba vravím, že príbeh by sa bez toho zaobišiel. No to je samozrejme len môj vrcholne subjektívny dojem koncového užívateľa, autor určite vie, prečo to tam dal. 

    Táto kniha nie je žiadnym nadupaným psychotrilerom, takže som zhruba od dvoch tretín začínala tušiť, ako sa skončí. Vôbec to však nepovažujem za slabinu - je to realisticky písaná kniha o živote, a takémuto žánru nejaké šokujúce obraty ani nesvedčia. Príbeh je jednoduchý a priamočiary, a pritom dokáže predostrieť viacero odlišných pohľadov na opisovanú dobu - dievča, ktoré prežilo, muži, ktorí by chceli pomôcť, no nevedia nájsť odvahu, žena, ktorá sa počas vojny dostala na výslnie a teraz nevie žiť s predstavou, že jej dni sa skončili. Popri nespravodlivosti a krutosti však zobrazuje aj láskavosť a schopnosť odpúšťať. Opisuje aj popieranie reality - ľudia odmietali veriť svedectvám Židov po návrate, pretože hrôzy, ktoré o ktorých hovorili, predsa nemôžu mať v civilizovanom svete miesto. O mnohých postavách by som sa rada dozvedela viac, než ponúka kniha - autor totiž dokázal aj na kratšom rozsahu vytvoriť zaujímavé charaktery - ale kniha je primárne o Hane, takže sa musíme uskromniť s tým, že sa dozvieme, ako dopadla ona.

    Haninu hviezdu považujem, podobne ako Hanu od Aleny Mornštajnovej, za výnimočnú knihu z tejto témy (hoci, také emócie ako Hana vo mne táto kniha nevyvolala). V mnohom čitateľovi otvorí oči - že tí, čo prežili, si často želali opak, pretože si nedokázali nájsť miesto v povojnovom svete. Ponúka perspektívu z ďalšieho uhla - o tom, čo bolo "predtým" a "počas" sa dočítame v iných knihách, tu si môžeme uvedomiť aj to, čo prišlo potom, keď holokaust skončil. 

    Prajem príjemné čítanie! :)