tyrkySOVA

    Neviem, koľko kníh o holokauste som prečítala - iba že ich bolo celkom dosť (ale stále nie dosť, ak mi rozumiete). Pre mňa je to téma, o ktorej sa číta hrozne ťažko, no zároveň vždy využijem možnosť vypočuť si ďalšie posolstvo. Nikdy nepochopíme, ako to mohlo zájsť až tak ďaleko, ako sa to vôbec mohlo stať, tak aspoň počúvajme a nezatvárajme oči pred minulosťou, aby sme jej neotvorili dvere do budúcnosti. Každopádne, koľko som čítala komiksov o holokauste viem úplne presne - jeden. A rovno ten, ktorý bol ocenený Pulitzerovou cenou - Maus od Arta Spiegelmana. Súborné vydanie preložil Tomáš Hučko.     Art v skutočnosti nie je myš (teraz som vám asi vyrazila dych, že?), rovnako ako jeho otec a všetci ostatní. Art je ilustrátor, ktorý sa rozhodol zvečniť desivé a otrasné spomienky svojho otca v nezvyčajnom diele. S Orwellovským nádychom transformoval Židov na hlodavce, Nemci sú teda logicky kocúry, Poliaci prasatá, Francúzi žabiaci (bez bagety a baretky!) a Američani...

     Viem, že medzi čitateľmi sa objavuje presvedčenie, že kniha s názvom *my sme dvaja remeselníci* z Auschwitzu sa bude predávať už len kvôli tomu zlovestnému miestu, a tak sa týmto knihám radšej vyhýbajú. Nie preto, že by popierali holokaust, ale odmietajú sa podieľať na transformácii ľudského utrpenia na dojákový artikel. Musím priznať, že občas to naozaj nedopadne najlepšie, hlavne keď sa spisovateľ rozhodne voľne inšpirovať skutočnými udalosťami, no zvyšok nechá v réžii svojej romantickej fantázie (ak práve Heather Morissovej zabehlo popoludňajšie mojito, vôbec nemám výčitky). Sama vždy siahnem po knihe, nech už nesie názov akejkoľvek profesie v Auschwitzi, pokiaľ viem, že ide o autentické svedectvo. Pretože takýchto výpovedí nebude nikdy priveľa. Tentokrát som čítala pamäte Henryho Ostera, podávané jeho priateľom Dexterom Fordom  - Koniar z Auschwitzu. Knihu preložila Daniela Šinková.     Ak nie ste tupý Kotlebov fanúšik s inteligencou zarážky do dve...

     Hneď na začiatok upozorňujem, že tentokrát sa zaobídem bez srandičiek a humorčekov, lebo sú veci, z ktorých si nedokážem robiť prdel ani ja. Dokopy sú asi tri, a téma holokaustu je jednou z nich, pretože utrpenie v najhoršej podobe si nezaslúži zľahčovanie humorom.      Sara Herškovitsová sa vo veku, keď sa jej život mal začať, ocitla na mieste, ktoré bolo vytvorené na ukončovanie životov - v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. Spolu s ňou na toto miesto zosobnených nočných môr prichádza celá jej rodina - rodičia a päť súrodencov. Vo chvíli, keď vystrašení vyskočili z vagóna pre dobytok, Sara nemohla tušiť, že stojí pred bránami pekla a že je jediná z Herškovitsovcov, komu je súdené ich ešte niekedy opustiť. O niekoľko hodín bola jej mama a všetci jej súrodenci mŕtvi. Otec žil ešte dosť dlho na to, aby Sare dokázal pretlmočiť svoju poslednú vôľu - aby nedovolila svetu zabudnúť a vyrozprávala svoj príbeh.     Téma holokaustu je ošemetná v...

      Kníh, pojednávajúcich o problematike Druhej svetovej vojny, nájdeme na trhu plné priehrštia. Osobne zastávam názor, že ide o tému, ktorú treba napriek čoraz väčšiemu časovému odstupu stále rozoberať a pripomínať, pretože je alarmujúce, aká krátkodobá dokáže byť ľudská pamäť. To, čo spočiatku vyzeralo ako diskriminačné opatrenia, skončilo pri masovom vyvražďovaní, aké v moderných dejinách nemá obdobu. Na druhej strane, objavujú sa aj hlasy, ktoré takýmto knihám vytýkajú neúctu k ľudskému utrpeniu a zneužívanie témy za účelom zárobku. V mnohom majú pravdu, pri pohľade na poličky kníhkupectiev to miestami vyzerá, že knihu predáva už len názov, pozostávajúci z ľubovoľného zamestnania a umiestnenia "z Osvienčimu". Kniha Hanina hviezda od Mira Frindta však z tohto radu vybočuje - nevracia sa k ohavným podmienkam v koncentračných táboroch, namiesto toho osvetľuje, aké trápenia čakali tých "šťastných", ktorým sa to podarilo prežiť.     Hlavnou hrdinkou je Hana - m...