Mitch Albom - Malý klamár
O čom to je
Čo sa stane s mysľou dieťaťa, ktoré donútia spolupodieľať sa na vražde všetkých, ktorých kedy poznalo? Malý Nico má prezývku Sneh. Nie preto, že by kšeftoval s bielym práškom, ani preto, že by predstavoval chlapčenskú verziu princeznej alergickej na jablká. Nico neklame. Nikdy. A preto verí aj v úprimnosť každého človeka, ktorého stretne. Jeho dôverčivosť zneužije nacistický vojak, keď ho presvedčí, aby svojim židovským známym na vlakovej stanici tvrdil, že dobytčie vagóny ich odvezú do bezpečia a nie je dôvod na obavy. Kto by mu neveril? Keď Nico zistí, ako kruto ho oklamali, jeho duša sa roztriešti na milión črepov. Vlaky odviezli celú jeho rodinu vrátane brata Sebastiana a kamarátky Fannie, a on zostal úplne sám.
Tisíckrát a stále inak
Malý klamár je príbehom, ktorého obdoby som čítala v mnohých verziách, ale zlo, agresia a zvrhlosť v nich ukryté ma dokážu vždy nanovo šokovať. Tentokrát sledujeme obyvateľov v gréckych Salonikách, čo možno nie je tradičné umiestnenie svedectva holokaustu, no o nič menej reálne. Viete, čo je pre mňa na podobných príbehoch najťažšie? Niežeby sa mi výjavy z koncentrákov čítali ľahko ako návod na použitie vidličky, ale pre mňa je vždy horší ten začiatok. Sledovať Židov, ako si žijú normálny život. Nica, ako sa s bratom naháňa po chodníku. Ich dedka, ako ich učí láskavosti bez nároku na odmenu. Sebastiana, zažívajúceho záchvevy prvej lásky. A pomaly sa plaziacu temnotu, v ktorej existenciu nedokážu uveriť, až kým nie je príliš neskoro. Až keď im vezmú majetok, slobodu a dôstojnosť. A to, čo zostane, natlačia do vagóna, v ktorom by príčetný človek neprevážal ani ten dobytok, pre ktorý je vraj určený.
Pravda vo fantázii
Na Malom klamárovi je zaujímavý rozprávač. Nie je ním Nico, ktorého osobná tragédia pomenúva celú knihu, ani jeho brat, ktorý zasvätí život túžbe po pomste, ani jeho prvá láska Fannie. Je to Pravda, a preto môžete veriť každému jej slovu. Človek by možno čakal, že Pravda bude spoilerovať ako divá a pri každej vete upozorňovať, že niekto ojebáva ako smerák v klube dôchodcov, ale nie je to tak. Štýl je jemne poetický, ale stále priamy a svižný, čitateľský komfort umocňuje množstvo dialógov. Napriek nepríjemnej a náročnej téme je to kniha, čo sa číta rýchlo. Pravda pred vami nič neskrýva, ale ani sa nevyžíva v krutých detailoch.
Vojnou boj neskončil
Malý klamár nie je úplne štandardným koncentrákovým príbehom, z ktorých sa mnohé končia oslobodením. My máme možnosť sledovať hrdinov takmer celý ich život. Autor sa cez nich snaží vysvetliť, že traumatické zážitky každý spracúval (alebo sa nimi nechal pohltiť) iným spôsobom. Prežiť koncentrák a prežiť vojnu totiž nemuselo znamenať víťazstvo, keď je duša mŕtva. A, samozrejme, nie každé zlo bolo potrestané, veď ako vieme, nacisti sa rozpŕchli po svete ako šváby zo stupačky a mnoho z nich prežilo oveľa lepší život, než si zaslúžili.
Príliš dlho a príliš krátko
Trochu mi prekážalo, že pokiaľ chcel autor vtesnať do necelých 300 strán 40 rokov z pohľadu štyroch postáv, nevyhol sa výrazným skokom v čase, a to sa nedalo inak, než že sme ich občas sledovali ako z chrbta naspídovaného geparda. Pre mňa to narúšalo kontinuitu príbehu, dej nabral miestami charakter prerozprávaného obsahu. Skrátka, nemám rada vetu "...a roky plynuli....", v tomto prípade som skôr zástancom hesla "pomaly ďalej zájdeš a viac sa dozvieš". Kvitujem, že sa Albom nesnažil nahnať rozsah bešamelom a carbonarou, ale pri niektorých pasážach sa mohol trochu pristaviť, dodať hĺbku.
Takže takto...
Hoci Malý klamár hovorí o tom, o čom hovorí, v hĺbke je to príbeh nádeje. Možno sa v ňom udeje viac náhod ako v zmanipulovanom kasíne, ale keď to hovorí Pravda, kto by sa hádal? Autor tému nezľahčuje ani nedramatizuje, volí citlivý a úctivý prístup, ale pritom si zachováva svoj osobný pohľad. Je to dielo, ktoré si zapamätáte. A to, kto mal celý čas Pravdu, sa dozviete až na poslednej stránke.
Prajem príjemné čítanie! :)
Preklad: Veronika Goldiňáková
Vydavateľstvo: DOT.
Rok vydania: 2025
Počet strán: 276
Komentáre
Zverejnenie komentára