Neortodoxná - keď vám zázemie bráni žiť svoj život

 


    So silnými ľudskými príbehmi sa tento rok roztrhlo vrece. Respektíve s ich knižnými spracovaniami, lebo veď pohnuté ľudské osudy tu boli a budú čo svet svetom stojí, akurát nie každý má možnosť/schopnosť/odvahu (nehodiace sa škrtnite) sa s nimi podeliť nielen s diskrétnou susedou nad šálkou kávy, ktorú muchy zo širokého okolia používajú ako termálne kúpalisko, ale aj s verejnosťou. A hoci sa na mojom rešpekte voči takýmto dielam (a uprednostňovaní jednoduchších žánrov z dôvodu pohodlnej hlavy) nič nezmenilo, tento rok som sa odhodlala už k tretej biografii, knihe Deborah Feldmanovej Neortodoxná.

    Autorka sa narodila ako Devoireh, chasidská Židovka z komunity Satmárov. Už táto samotná skutočnosť ju predurčuje na život s veľmi zúženými možnosťami - vzdelanie ako žena nepotrebuje, čítanie kníh je vyslovene nežiaduce, znalosť vlastného tela nepotrebná až do obdobia, keď ho bude schopná využiť na jedinú zmysluplnú činnosť - na rodenie jedného dieťaťa za druhým. Devoireh navyše pochádza z rozvrátenej rodiny - jej mamu komunita označila za psychicky chorú a vylúčila zo svojich kruhov, jej otec je naozaj psychicky chorý (resp. zaostalý) a tak sa o dcéru nie je schopný postarať. Devoireh vyrastá v opatere starých rodičov a tiet, a okrem nedostatku rodinných citových väzieb pociťuje čím ďalej tým väčšiu nespokojnosť s presne vymedzenými koľajami, ktorými sa má jej život uberať. 

    Autorkin štýl je zrozumiteľný a priamočiary, opisuje svoj život tak, ako ho v tej ktorej etapa vnímala, históriu Chasidov podáva zjednodušenou formou, podobne ako jej ju osvetlil jej starý otec, ktorý mal v komunite štatút učenca. Rozprávanie plynie chronologicky, od útleho detstva po dospelosť, akurát miestami si Deborah uprostred myšlienky trochu uletí k inej téme - nemám jej to však za zlé, mala naozaj veľa čo povedať a hoci sa nám ako čitateľom môže niečo javiť menej podstatné, z jej pohľadu to muselo byť dôležité. 

    Je ťažko uveriteľné, že uprostred New Yorku, jedného z najvyspelejších miest na svete, žije úzky okruh ľudí, pre ktorých sú prísne pravidlá späté s náboženstvom dôležitejšie než čokoľvek ostatné. Niektoré "výmysly" (pardon za výraz, ale občas mi naozaj rozum postál) vám vyženú obočie niekam na obežnú dráhu Marsu, napríklad zákaz nosiť počas sabatu bremená. A veď áno, keď je raz svätý deň, nebudeme behať s tehlami po dvore, problém spočíva v tom, že definícia bremena sa vzťahuje aj na malé dieťa. Alebo výpočet neslušných oblastí ženského tela. Samozrejme, že hlboko veriaca žena si nebude po ulici vykračovať s vetraním polky zadku a výstrihom končiacim pri členkoch, ale osobne som ešte nepočula o babe, ktorá by niekoho zbalila na sexy kolená alebo neodolateľné kľúčne kosti. Na druhej strane, mužská časť Satmárskej populácie vidí ženské poprsie naposledy pri dojčení a potom až pri svadobnej noci (alebo aj nie, veď cez prsia sa dieťa neplodí), čo vysvetľuje, prečo sa musia brániť hriešnym myšlienkam pri pohľade na čokoľvek, čo sa nachádza pod krkom.

    Najviac zarážajúcim pre mňa bolo odopieranie znalosti vlastného tela mladým dievčatám a celkovo dedičný nedostatok vzdelania aspoň v tejto oblasti. Menštruácia je považovaná za akýsi druh lepry, žena je počas nej natoľko nečistá, že sa jej muž nesmie dotknúť ani prstom v igelite. Navyše podľa povedomia satmárskych žien menzes funguje ako návšteva Jehovistov - nikdy nevieš, kedy zazvoní. Gynekológovia by si mohli huby zodrať o dôležitosti pravidelného cyklu, kalendáriky by si tu využitie nenašli. 

    V rozhovore na konci knihy Deborah Feldmanová spomína, že vydanie jej knihy vyvolalo v jej bývalej komunite pobúrenie, stala sa terčom očierňovania a nenávistných reakcií. Nezávideniahodná situácia, no na druhej strane si pri opisovaní života medzi Satmármi naozaj nebrala servítky pred ústa (obrúsky sa u nich používajú na iné veci) a vykreslila ich ako spiatočnícku kolóniu, kde sa ľudia riadia viac nezmyselnými pravidlami než zdravým rozumom. Absolútne jej rozumiem, že jej takýto život nestačil a urobila všetko preto, aby sa z neho vymanila, na druhej strane sa aj medzi Satmármi nájde určite mnoho ľudí, ktorým práve takýto spôsob života vyhovuje, či už žien alebo mužov, a autorkino vyobrazenie sa ich preto muselo nepríjemne dotknúť. 

    Deborah Feldmanová je nepochybne veľmi silná a odhodlaná žena, ktorá sa odmietla zmieriť s predurčeným osudom a vydala sa vlastnou, veľmi tŕnistou a náročnou cestou. Keby som v krátkom čase nečítala aj príbeh Elišky (Vyrástla som v gete) a Trevora (Vinný od narodenia), asi by som jej rozprávanie vnímala s väčšou dávkou empatie, no v porovnaní so spomínanými knihami som sa miestami nevedela ubrániť dojmu, že autorka vyznieva zatrpknuto. Ľudské utrpenie sa nedá porovnávať a keď ležíte so sadrou na nohe, nijak vás neuteší vedomie, že si sused rozbil nové auto, no keď Devoireh opakovane prízvukovala, aký má ťažký život a aké útrapy musí znášať, mne sa v mysli vynárala predstava znásilnenia v cudzom meste alebo konzumácie húseníc. Kniha sa zaoberá primárne znevýhodneným postavením žien v tejto spoločnosti, ale povedzme si úprimne, muži si tam tiež nežijú s rukou hore a hoci sú vnímaní ako hlavy rodiny, ich správanie aj výzor sa musí rovnako podriadiť desiatkam pravidiel. Občas som Devoirinho manžela Eliho ľutovala rovnako ako ju. 

    Neortodoxná je príbehom ženy, ktorá sa rozhodla žiť svoj život podľa seba, a to aj za cenu straty domova a jedinej rodiny, ktorú v danej chvíli mala. Je to veľmi silné a poučné čítanie - a v mnohom aj inšpirujúce. Mnoho žien a dievčat, či už z Chasidských radov alebo mimo nich, určite zažíva podobné pocity ako Devoireh a táto kniha im môže pomôcť. Nám šťastnejším, čo doma skáčeme mužom po hlave (alebo sa aspoň neúspešne pokúšame), zase ponúka pohľad z inej perspektívy, veľa extrémnych informácií a rozšírenie rozhľadu. Skvelá voľba pre všetkých milovníkov neobyčajných skutočných príbehov, ale aj pre kohoľkovek, kto sa zaujíma o život v iných kultúrach či náboženstvách.

    Prajem príjemné čítanie! :)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prečo sú Hry o život najlepším YA svojej doby

Pohádka - Temná veža light version

Cyklus vlkodlaka - dávno napísaná, dlho očakávaná kingovská jednohubka