tyrkySOVA

 O čom to je     Na tomto obrázku nič krásne nie je. Je to obraz otca, ktorý nie že prekročil hranice, on ich prerazil tankom, štyrikrát precúval a potom ešte zadupal kombajnom. Je to obraz matky, ktorá si vytvorila vlastnú verziu reality a radšej nevidela nič, než by mala vidieť pravdu. Je to obraz Andrey, štvorročného dievčatka, ktoré sa nechalo výnimočne okúpať ockom, veď o nič nejde. Akurát že išlo, išlo o koniec jej detstva a začiatok pekla, ktoré sa s ňou tiahlo až do jej dospelého života. Toto bude bolieť     Snažím sa rozpamätať, či som niekedy čítala knihu, z ktorej by mi bolo tak fyzicky zle, ako v tomto prípade, ale namojdušu neviem. Takého netvora, akým bol David Leeb, ani King nevymyslí. Zlatý môj Pennywise mávajúci odtrhnutou rukou. Celá kniha je extrémne náročná, ale najťažšie pre mňa boli tie prvé kapitoly o maličkom dievčatku, ktoré nechápe, čo sa vlastne deje, iba že je to zlé a že za to môže ona. Lebo tak povedal ocko. Ci pána, ja pre neho nem...

  O čom to je     Liz bola tichá dievčina, kresťanka oboznamujúca sa so študentským životom bežných hriešnikov. V duchu kresťanskej lásky sa rozhodla pomôcť ázijskej študentke s dotazníkom. Keby tušila, aký vplyv bude mať toto nevinné rozhodnutie na jej ďalší život, odporučila by jej, aby si celý dotazník zrolovala, zapálila a použila na rozjasnenie temnej diery. Liz sa začne zúčastňovať na stretnutiach domácej cirkvi, ktorej striktné pravidlá jej dávajú dokonalý zmysel, má sa predsa priblížiť k Bohu. A vôbec jej nie je podozrivé, že sa súčasne vzďaľuje od všetkých zo svojho predchádzajúceho života.  Skutočnosť horšia než akýkoľvek výmysel      Bolo by to mrazivé, keby to bol triler. Takto je to blizard ôsmeho stupňa z čias doby ľadovej. Liz rozpráva svoj príbeh bez výhovoriek, vysvetľovania či stavania hovna do lepšieho nasvietenia, nech pôsobí aspoň ako neopracovaná žula. Prejavuje sa ako talentovaná rozprávačka, hoci sa drží faktov a je vecná, zárov...

  O čom to je     Poznáte YouTube kanál 8 passangers? Nie, nie je to to o dobrodružstvách imigrantov ukrytých medzi prepravkami plnými sliepok, ani náhľad do kajuty bigamného milionára. 8 passangers založila Ruby Franke, aby sa zviezla na vlne populárnych mamičkovských vlogov, akurát sa jej to krapet vymklo z rúk. Čo prišlo ako dôsledok vymknutej hlavy, môj skromný názor. Ruby urobila zo svojich šiestich potomkov účinkujúcich v pomýlenom programe, ktorý ju mal prezentovať ako dokonalú, milujúcu no pritom autoritatívnu mamu. Neskôr sa im do toho zamontovala zanietená hľadačka pravdy a samozvaná výchovná poradkyňa Jodi Hildenbrandtová, a to už to išlo celé úplne do kopru. Najstaršia dcéra Shari sa dnes rozhodla prelomiť mlčanie a ukázať, čo sa dialo mimo kamier v dome jej matky. Varovanie: len pre silné žalúdky     Urobila som tú zásadnú chybu, že som čítanie knihy prekladala s hľadaním klipov na YT. Samotný kanál 8 passangers už neexistuje (čuduj sa svete), ale s...

     Naša generácia sa rada považuje za technologicky a hlavne internetovo gramotnú. Veď to všetko poznáme, vieme, na čo dávať pozor, inštalujeme antivíry, nenosíme v peňaženke heslo od internetbankingu (šup s ním preč, ja sa nepozerám) a neveríme každej kravine. Nuž, nikto učený z neba nepadol a aj hackeri sú tvory schopné evolúcie (bohužiaľ že žiaľbohu), preto nikdy nepadne na škodu zopakovať si, čo môže spôsobiť chvíľková nepozornosť. Preto považujem knihu Temná stránka slovenského internetu od Tomáša Šalmona za viac než potrebnú a prospešnú.     Perzský princ mi pošle svoje dedičstvo, pretože chce žiť život normálneho smrteľníka a nadmerné svetské statky mu v tom bránia. Ale najskôr sa budem musieť zbaviť Sorosových nanočipov, ktoré mi v mozgu filtrujú informácie a ja som potom nútená veriť takému nezmyslu, ako že Zem je guľatá. Všetci predsa vieme, že na guli nič nedrží! Och, hneď sa vám budem venovať, len musím poslať neznámemu dobrodincovi moje heslo zo s...

       Čo si predstavíte pod pojmom autizmus? Väčšine z nás zrejme blikne Dustin Hoffman, ktorý sa naučí naspamäť telefónny zoznam len tak, lebo môže, a výsledky posledného sčítavania obyvateľov Číny nemal po ruke. Teda niekto, kto je trochu divný, ale väčšinou schopný fungovania, s občasnou nutnosťou asistencie. Televízia aj beletria sa nás často snažia presvedčiť, že byť autistom obnáša to, že si človek možno nedokáže sám zaviazať šnúrky na topánkach, no má to kompenzované nejakou superschopnosťou – napríklad už spomínanou kybernetickou pamäťou, talentom nakresliť portrét zajaca s presnosťou na jeden ušný chlp, alebo výpočtom povinného zmluvného poistenia len tak z hlavy. Kniha Elišky Antošovej s názvom Na autismus jedině autibiotika však predstavuje život s autistami bez halivúdskeho pozlátka aj bez dramatizácie za účelom natáčania.     Eliška si svoj život predstavovala jednoducho. Vyštudovala psychológiu, dobre sa vydala, na ra...

     Pred časom sa ku mne dostala putovná knižka. Dobre, pred trochu dlhším časom. Okej, priznávam sa, na dva roky sa u mňa jej putovanie skončilo, pretože som mala kontinuálne niečo lepšie na práci, respektíve na čítanie. Poznáte ten diabolský počet zvaný „už len jeden“? Napríklad „už len jeden poldecák“ a zrazu ležíte pod stolom vyznávajúc nehynúcu lásku kamošovej pravej teniske. Alebo „už len jeden rezeň“, po čom nasleduje pocit prepchatosti á la príliš nafúknutá pneumatika. Podobne to bolo so mnou, dva roky som si vravela „už len jedna kniha“ a potom sa dostanem k tej putovnej, ktorou bol Semester zakomplexovaného sviniara od Maja Kluvanca (dnes známeho skôr pod menom Mark E. Pocha). Nikdy never žene, keď vraví koľko stáli tie topánky, ani mne, keď vravím „už len jednu knihu“. Tento rok som sa našťastie opäť raz odhodlala k významnému životnému kroku, akým je upratanie knižnice, Semester mi cvrnkol do nosa ako Tri oriešky (poriadne som ho vy...

     Už som to tu spomínala, tento rok napočudovanie často zabŕdam do skutočných príbehov a biografií. Z veľkej časti za to môže martinusácky čitateľský klub, pretože ak si mám vybrať knihu sama, zaparkujem sa do oddelenia hororov a fantasy a dostane ma odtiaľ snáď len polka pečeného prasaťa a krígeľ piva.       Nad knihou Prípad Thomasa Quicka som dosť dlho váhala. Niežeby som mala problém čítať o sériových vrahoch (skôr mám problém čítať o sériových milencoch), obávala som sa skôr prehrabávania sa v tonách dokumentov a množstva informácií, na ktoré budem potrebovať externý harddisk, lebo moja interná pamäť má kapacitu historickej kalkulačky. Pokojne mi popíšte ľudskú hlavu v chladničke, len nežiadajte aby som o tom musela veľa rozmýšľať. Nakoniec som sa ale odhodlala a ako to dopadlo sa dozviete o chvíľu.       Najprv pár slov pre tých, ktorých táto kniha n...

      So silnými ľudskými príbehmi sa tento rok roztrhlo vrece. Respektíve s ich knižnými spracovaniami, lebo veď pohnuté ľudské osudy tu boli a budú čo svet svetom stojí, akurát nie každý má možnosť/schopnosť/odvahu (nehodiace sa škrtnite) sa s nimi podeliť nielen s diskrétnou susedou nad šálkou kávy, ktorú muchy zo širokého okolia používajú ako termálne kúpalisko, ale aj s verejnosťou. A hoci sa na mojom rešpekte voči takýmto dielam (a uprednostňovaní jednoduchších žánrov z dôvodu pohodlnej hlavy) nič nezmenilo, tento rok som sa odhodlala už k tretej biografii, knihe Deborah Feldmanovej Neortodoxná.     Autorka sa narodila ako Devoireh, chasidská Židovka z komunity Satmárov. Už táto samotná skutočnosť ju predurčuje na život s veľmi zúženými možnosťami - vzdelanie ako žena nepotrebuje, čítanie kníh je vyslovene nežiaduce, znalosť vlastného tela nepotrebná až do obdobia, keď ho bude schopná využiť na jedinú zmysluplnú činnosť - na rodenie jedného dieťaťa za druh...

      Biografiám až natoľko neholdujem. Niežeby ma nezaujímali životy iných ľudí - ohohó, ja som reinkarnovaná Kelišová, povedzte mi všetko čo viete! Navyše si uvedomujem, že ak niekoho život stál za to, aby o ňom napísal knihu niekto iný alebo aj on sám, asi nebude hlavnou témou obľúbená značka zubnej pasty, koľkokrát do týždňa púšťa práčku alebo ako si kráti čas na záchode. Skôr je za tým akýsi druh rešpektu, pretože sa bojím, že ja, hulvát zaťažený na akciu, nedokážem v plnej miere oceniť životný príbeh reálnej osoby. A pritom, v drvivej väčšine prípadov, keď sa k čítaniu biografie dokopem, som nadšená, dojatá a plná obdivu. Ani dielo Trevora Noaha s názvom Vinný od narodenia nie je výnimkou.     Ako názov napovedá, Trevor spáchal zločin už len tým, že si dovolil narodiť sa. Podľa zákonov apartheidu, rasistického štátneho zriadenia, sa iné rasy nemohli miešať s belochmi. Trevorova mama Nombuyiselo však mala nejaké rasistické nezmysly v paži a rozhodla sa mať ...

      Každý z nás si občas povie, "mám to ja ťažký život...". V drvivej väčšine prípadov to myslíme vážne iba z jednej tretiny, pretože ktokoľvek, kto nie je odtrhnutý od reality ako pitbul na striebornej retiazke si iste uvedomuje, že vo svete žijú tisícky, milióny ľudí, ktorý by si s ním ten ťažký život ihneď vymenili a ešte by pridali obličku a zlaté zuby po prastarej mame. Svoje by o tom vedela rozprávať autorka knihy Vyrástla som v gete, Eliška Tanzer. Vlastne, čo to trepem, ona to aj urobila.     Eliška nie je žiadna princezná ze mlejna, hoci ich spája rovnaké krstné meno. Jej rodičmi bol jeden z najmenej predstaviteľných párov - 13ročná rómska prostitútka a neonacistický rasista. Ako píše sama Eliška vo svojej knihe, nepredstavujte si žiadnu šteklivú lovestory na štýl Pretty woman - Eliškinu mamu Lenku (nejdem sa tváriť že mnou netrhlo vždy keď som videla svoje meno v súvislosti s touto nie práve najpríjemnejšou osobou) jej drahý nemecký otec "dostal" od ...