Virginia Roberts Guiffre - Dievča nikoho

 

O čom to je

    Ak poviem, že na Virgiin život nesvietila šťastná hviezda, ale nejaká pomstychtivá čierna diera, tak to je veľmi poetický opis všetkých tých sračiek, ktoré sa jej stali. Od útleho detstva ju zneužíval vlastný otec - ak sa potrebujete zgrcať, tak si predstavte sedemročné dievčatko, čo už nie je panna - ktorý ju navyše podstrčil rovnako prijebanému zvrátenému kamošovi. Mama si povedala, že problém bude zrejme v dcére, lebo čo by mohlo byť zlé na pedofilnom otcovi, tak ju šupla do polepšovne, ktorej zriadenci asi čítali knihy o holokauste a namiesto výstrahy ich poňali ako príručku. Po takomto detstve môžu byť tínedžerské roky sotva výkupením, ale Virginia by možno mala šancu, keby stretla kvalifikovaného terapeuta a ďalších odborníkov. Namiesto toho stretla Epsteina a Maxwellovú a....viete si predstaviť, čo bolo ďalej.

To najhoršie, čo som kedy čítala

    Ospravedlňujem sa, ak som vás traumatizovala už len opisom tejto knihy. Ja viem, ako sa teraz cítite, rečou gene Z, I was there (či jak to hovoríte, nech zas nedostanem zjeba že sa neviem vyjadrovať ako mládež). Keď som nedávno čítala biografiu Aký krásny obrázok (tu viac), vravela som, že je to asi prvá kniha, z ktorej mi bolo zle od žalúdka (dobre, prvýkrát za to mohol King, ale ten si to aspoň vymyslel). Andrea zažila hrozné veci, ale ty vole, ten horor, ktorým prechádzala Virginia, by sa nemal zmestiť ani do dvadsiatich životov, nieto do jedného. Najhoršie pre mňa bolo vedomie, že Virginia sa dostala do bodu, z ktorého už nevidela žiadnu perspektívu a to dávalo optimistickým vyjadreniam v závere knihy nesmierne trpký nádych. Ach jo, fakt ťažko sa mi o tejto knihe rozpráva a ešte horšie sa čítala. 

Kiežby to bol triler

    Virginiin život bol taký že keby to čítate ako triler, tak ho v polke zahodíte, že autorovi to dobre mrdá na karburátor a toto nikto normálny nevymyslí. Žiaľ, toto sa naozaj dialo, deje, a ak sa spoločnosť nad sebou veľmi intenzívne nezamyslí, tak aj bude diať. Peniaze vládnu svetu a disponujú nimi aj ľudia, ktorých by bolo načim niekam zavrieť a zahodiť kľúč. Virginia rozpráva o momentoch, keď sa stala zámienkou na vydieranie vplyvných osôb - Epstein reálne zneužíval jej zneužívanie. Keď si s ňou sám odbil svojich niekoľko povinných orgazmov, podsúval ju po známych ako jazdený bicykel. A veľmi dobre vedel, prečo si vyberal práve dievčatá, ktoré už v minulosti museli čeliť zneužívaniu - ich poznačený pohľad na vlastné hranicu mu veľmi hral do kariet, zmrdovi. Virginia neskôr čelila obvineniam, že ju predsa nikto nedržal pod zámkom a mohla kedykoľvek odísť. Nie každá klietka má viditeľné mreže. 

Kráska, netvor a ďalší netvor

    Kto z nich bol horší? Virginia rozpráva o Epsteinovi, chorom permanentne nadržanom mozgu, nebezpečnom oportunistovi a odsúdenom sexuálnom predátorovi. Hej, proste nechutný magor, bodka. Ale potom tu máme Maxwellovú, osobu, ktorá bola kedysi tiež mladým zraniteľným dievčaťom (aj keď pri nej som náchylná veriť že ju odliali dakde v ruskej fabrike a akurát keď sa chystali programovať empatiu, vyrazilo im poistky), no to jej nebránilo cieľavedomo loviť traumatizované mladé ženy, aby ich vystavila ešte väčšiemu peklu, než akým prechádzali dovtedy. Nielenže Epsteinovi kryla chrbát, ona fungovala ako jeho zásobovačka, pardon za blbý výraz (nie voči nej, ona je skurvená mrcha, ale voči obetiam) a ani keď sa všetko prevalilo, nejavila najmenšie výčitky. 

Život ako synonymum bolesti

    Rada by som vám povedala, že aspoň po odsúdení svojich trýzniteľov Virginia našla aký - taký pokoj. Strašne by som si to pre ňu priala. Žiaľ, stačí si hodiť jej meno do wikipedie alebo si prečítať úvodné slovo spoluatorky knihy, a zistíte, že k tomu nedošlo. Virginia stretla veľmi málo normálnych mužov, a z tých, čo k nej boli najbližšie, taký nebol ani jeden, napriek tomu, že o manželovi sa vo svojej biografii vyjadruje veľmi láskavo a pozitívne (keď viem čo viem, nechápem, kde na to nabrala silu). Každý človek má niekde bod, od ktorého už nedokáže nájsť silu pokračovať, a Virginia tento bod za svoj život s vypätím všetkej energie posunula viackrát. Neviem k tomu povedať viac. Nedokážem vyjadriť obdiv a zároveň ľútosť, ktorú voči nej pociťujem.

Takže takto...

    Tak, ako som vám nevedela odporučiť Aký krásny obrázok, tak to nedokážem ani pri Dievčati nikoho. Je to kniha, ktorá vás znechutí, znepokojí, uvedomíte si, že ľudské beštie nevymreli s nacistami a že karma nefunguje ako švajčiarske hodinky, a niekedy ani ako tie z čínskej tržnice. Nádej? Ani tú nedostanete. Svet je nafigu a dlho ešte nafigu zostane. Ak to mám zhrnúť a vynechať mnoho podstatných detailov, tak asi toľko, že je to kvalitne spracovaná extrémne náročná téma, čítajte na vlastné riziko. Lebo toto je horor, ktorý si nikto nevymyslel.

    Toto nie je príjemné čítanie :(

Originálny názov: Nobody´s girl

Preklad: Anna Chelemendiková

Vydavateľstvo: Grada/Cosmopolis

Rok vydania: 2026

Počet strán: 376

Žáner: autobiografia, skutočný príbeh

Vekové odporúčanie:  18+