Andrea Leebová - Aký krásny obrázok

 O čom to je

    Na tomto obrázku nič krásne nie je. Je to obraz otca, ktorý nie že prekročil hranice, on ich prerazil tankom, štyrikrát precúval a potom ešte zadupal kombajnom. Je to obraz matky, ktorá si vytvorila vlastnú verziu reality a radšej nevidela nič, než by mala vidieť pravdu. Je to obraz Andrey, štvorročného dievčatka, ktoré sa nechalo výnimočne okúpať ockom, veď o nič nejde. Akurát že išlo, išlo o koniec jej detstva a začiatok pekla, ktoré sa s ňou tiahlo až do jej dospelého života.

Toto bude bolieť

    Snažím sa rozpamätať, či som niekedy čítala knihu, z ktorej by mi bolo tak fyzicky zle, ako v tomto prípade, ale namojdušu neviem. Takého netvora, akým bol David Leeb, ani King nevymyslí. Zlatý môj Pennywise mávajúci odtrhnutou rukou. Celá kniha je extrémne náročná, ale najťažšie pre mňa boli tie prvé kapitoly o maličkom dievčatku, ktoré nechápe, čo sa vlastne deje, iba že je to zlé a že za to môže ona. Lebo tak povedal ocko. Ci pána, ja pre neho nemám krajšieho výrazu, než že je to zdegenerovaný, chorý, zvrátený kus kokota! Muž, ktorý mal stáť v prvej línii, aby ju mohol chrániť, ju vsotil do života neschopnú rozoznať vlastné hranice. A mama? Iba netvor dokáže milovať netvora, bez ohľadu na to, čo sa vám snaží nabulíkať každá druhá romantasy so svojím heslom I can fix him. Niektoré veci opraví iba lopata po lebeni, alebo aspoň rozvod. Marlene však postavila svojho manžela na piedestál, z ktorého ho nedokázala zhodiť ani do očí bijúca pravda. Bolo pre ňu ľahšie uveriť, že jej dcéra je psychopat, než si priznať, že sa za toho psychopata sama vydala. 

Osobná spoveď bez obvinení

    Andrea je neskutočne obdivuhodná žena. Jej príbeh sa číta ťažko, čo sa týka obsahu, ale zároveň sa prejavuje ako talentovaná rozprávačka. Nechápem, ako to dokázala, ale svoje traumatizujúce zážitky opisuje vecne, objektívne, bez obvinení. Kurnikšopa, aj keby na každej strane štyrikrát spomenula, že jej foter mal v hlave viac bordelu než je v pivnici na Luníku IX, bolo by to málo. Ale ona skrátka opisuje otcove konanie a spôsob, akým narušilo jej integritu. K jeho osobnosti sa nevyjadruje, názor necháva na čitateľovi - niežeby bol pri takomto hovade priestor na nejakú diverzitu - a úprimne rozpráva svoj príbeh. 

Nešťastie nechodí po horácha...

    Táto kniha je nemilosrdnou sondou do psychológie obete zneužívania. Už to, čo Andree spôsoboval otec, je samo o sebe hrozné, ale pri tom to nezostalo. Agresor nezničil len jej vlastné vnímanie svojho tela a osobnosti, ale znemožnil jej vytýčiť si pevné hranice. V túžbe po normálnom živote sa potom dostávala do situácií, ktoré robili zo začarovaného kruhu nekonečnú špirálu utrpenia. Okrem toho v dobe, o ktorej Andrea hovorí, bolo sexuálne násilie v rámci rodiny prehliadané a tabuizované - takže aj keď sa konečne odhodlala prehovoriť, jediné, čo získala, boli podvihnuté obočia a klepkanie na čelo. Jej otec je predsa vážený muž, takže švihnutá je zrejme ona. 

Takže takto...

    Táto kniha sa ani nedá zhrnúť či opísať. Obrala ma o chuť do jedla, rozplakala, najviac zo všetkého som cítila hnev a krivdu (a túžbu rozmlátiť niekomu gule dlažobnou kockou). Zmenila môj pohľad na rodičovstvo a celkovo na život. Nedokážem a ani nechcem pochopiť osobu, ktorá nepovažuje bezpečie svojho dieťaťa za absolútnu prioritu, a nehovorím to preto, aby ste mi tlieskali, že som skvelá mama, lebo nie som. Som prinajlepšom priemerná - a aj tak nechápem, či Marlene predala svedomie na e-bayi alebo čo. Táto kniha je hrozná, príšerná a otrasná a zároveň jedna z najsilnejších, aké som kedy čítala. Prečítajte si ju,ale opatrne. Dlho vám z nej ešte bude nevoľno.

    Neprajem príjemné čítanie, lebo v tomto prípade vás nič príjemné nečaká :(

Originálny názov: Such a pretty picture

Preklad: Marianna Bachledová

Vydavateľstvo: Tatran

Rok vydania: 2026

Počet strán: 256

Žáner: autobiografia