Shari Franke: Dom mojej matky

 

O čom to je

    Poznáte YouTube kanál 8 passangers? Nie, nie je to to o dobrodružstvách imigrantov ukrytých medzi prepravkami plnými sliepok, ani náhľad do kajuty bigamného milionára. 8 passangers založila Ruby Franke, aby sa zviezla na vlne populárnych mamičkovských vlogov, akurát sa jej to krapet vymklo z rúk. Čo prišlo ako dôsledok vymknutej hlavy, môj skromný názor. Ruby urobila zo svojich šiestich potomkov účinkujúcich v pomýlenom programe, ktorý ju mal prezentovať ako dokonalú, milujúcu no pritom autoritatívnu mamu. Neskôr sa im do toho zamontovala zanietená hľadačka pravdy a samozvaná výchovná poradkyňa Jodi Hildenbrandtová, a to už to išlo celé úplne do kopru. Najstaršia dcéra Shari sa dnes rozhodla prelomiť mlčanie a ukázať, čo sa dialo mimo kamier v dome jej matky.

Varovanie: len pre silné žalúdky

    Urobila som tú zásadnú chybu, že som čítanie knihy prekladala s hľadaním klipov na YT. Samotný kanál 8 passangers už neexistuje (čuduj sa svete), ale stále môžete nájsť dosť znepokojujúceho materiálu. Pritom Ruby Franke pôsobí ako sympatická žena s obrovskými hnedými očami, skrývajúcimi akúsi melanchóliu. Po prečítaní knihy súdim, že prd melanchólia, to čo má v očiach je čisté šialenstvo mixnuté s prospechárstvom, ale na prvý pohľad naozaj nepôsobí ako šibnutá matróna. Shari však opisuje chladnú a bezcitnú bacharku, ktorá svoju lásku vydávala na prídel a ešte aj to muselo byť zaslúžene. To, čo ona vzletne nazýva autoritatívnou výchovou, je však obyčajné citové vydieranie a emocionálne týranie. Doteraz mi je zle zo scény, kde sa malej dcérke vyhráža, že vezme nožnice a odreže hlavu jej obľúbenému plyšákovi. Shari rozpráva o dňoch, keď svoju matku radšej ignorovala - nie z tínedžerského trucu, ale aby mohla predstierať, že neexistuje. Súkromie sa stalo luxusom, ktorý si rodina Frankeovcov, na rozdiel od mixérov, výletov a doživotnej zásoby vlhčených utierok nemohla dovoliť. Máš menštruáciu? Super, poďme točiť! Mala si zlý deň? Nevadí, poďme točiť! Grcáš? Výborne, utri si bradu, ideme točiť! Nemáš náladu? Tak predstieraj, že ju máš! 

Rozprávačka s ukradnutým detstvom

    Neuveriteľné, čím všetkým si Shari Franke musela prejsť, a napriek tomu vo svojom rozprávaní nikdy neskĺzava k sebaľútosti alebo k dramatizovanému obviňovaniu - a to ako niekto, koho donútili vyrastať v realityshow, má na dramatizáciu sväté právo! Svojím prejavom mi občas dokázala vykúzliť úsmev na perách, lebo hoci na jej príbehu nie sú smiešne ani len čísla strán, rozpráva ho veľmi šarmantne, miestami s jemnou iróniou, a nebojí sa robiť si srandu aj sama zo seba. Fascinujúce, že ju ani život s chodiacou traumou nedokázal obrať o humor. O, a ak sa pýtate, kde bol vo všetkom tom marazme otec, tak to viem celkom presne - pod papučou. Až kým Ruby neusúdila, že nie je hoden ani pod její střevíček. 

Keď život píše trilery

    Naozaj som sa musela presviedčať, že nečítam psychotriler od Lisy Jewell, ale skutočný príbeh skutočnej ženy. Na Shari sa rútili sračky zo všetkých strán, priamo úmerne narastajúcej temnote v hlave jej matere. Začalo to nevinným mamičkovským blogom, ktorý síce neodrážal realitu, ale aspoň nikomu neubližoval, pokračovalo megalomániou s miliónmi sledovateľov a skončilo pri sekte a týraní detí. Navyše sa Shari, ako osamelá dospievajúca dievčina, ktorej nebol dopriaty luxus ochranných krídel rodičov, samozrejme dostala do hľadáčika predátora, a nebol to hladný jaguár. Keby bol, asi by na tom bola o chlp lepšie.  A viete čo? Dom mojej matky poslúži aj ako dešpirujúca (opak od inšpirujúca, keby niekto nechápal môj novotvar) kniha o výchove. Fakt. Stačí robiť všetko úplne inak ako Ruby a bude to dobré. 

Takže takto...

...komu by som odporúčila knihu Dom mojej matky? Úplne každému. Veľmi silné čítanie, inšpirujúce k tomu, aby sme nikdy nezatvárali oči pred realitou, a to ani keď ide o ľudí, ktorých milujeme. Shari rozpráva vecne a citlivo, ale pritom sa nesnaží napatlať na obludu Maybelline. Raz je tvoja mama hovado, tak je hovado, hoci si celým srdcom praješ, nech je škovránok. 

    Prajem príjemné čítanie! :)