Semester zakomplexovaného sviniara - zoznam prianí a sťažností študentskej duše

    Pred časom sa ku mne dostala putovná knižka. Dobre, pred trochu dlhším časom. Okej, priznávam sa, na dva roky sa u mňa jej putovanie skončilo, pretože som mala kontinuálne niečo lepšie na práci, respektíve na čítanie. Poznáte ten diabolský počet zvaný „už len jeden“? Napríklad „už len jeden poldecák“ a zrazu ležíte pod stolom vyznávajúc nehynúcu lásku kamošovej pravej teniske. Alebo „už len jeden rezeň“, po čom nasleduje pocit prepchatosti á la príliš nafúknutá pneumatika. Podobne to bolo so mnou, dva roky som si vravela „už len jedna kniha“ a potom sa dostanem k tej putovnej, ktorou bol Semester zakomplexovaného sviniara od Maja Kluvanca (dnes známeho skôr pod menom Mark E. Pocha). Nikdy never žene, keď vraví koľko stáli tie topánky, ani mne, keď vravím „už len jednu knihu“. Tento rok som sa našťastie opäť raz odhodlala k významnému životnému kroku, akým je upratanie knižnice, Semester mi cvrnkol do nosa ako Tri oriešky (poriadne som ho vyklepala, ale žiadne šaty z neho nevypadli. Shit) a povedala som si, že je konečne čas pustiť ho ďalej, veď ak ma miluje, vráti sa. No..vlastne ani nemusí.

    Dárius prichádza študovať žurnalistiku do Mesta pod Veterným vrchom, plný ideálov, snov a, čo si budeme, aj nevyužitých spermií, ktorých by sa rád čo najskôr zbavil (pokiaľ možno nie vlastným pričinením). Jeho predstavy o vysokoškolských radovánkach však dostávajú na držku jedna po druhej, či už ide o neuspokojivý milostný život, alebo nepríjemný konflikt s docentom.

    Podľa obálky ide o pravdivý príbeh, ale napriek tomu to nie je autobiografický román – Majo Kluvanec vytvoril postavu Dáriusa a nechal ho prežiť niektoré z vlastných skúseností. Som rada, že je Dárius fiktívna postava, aspoň môžem napísať, že je to domýšľavý egoistický zasran bez toho, aby som niekoho urazila. Niežeby bol vyslovene nesympatický – jeho rozprávanie podfarbené sarkastickým humorom sa čítalo dobre a ľahko, ale aj tak ma dokázal svojím správaním a prioritami dosť iritovať. Keď rozpráva o svojom ťažkom životnom období, v podstate stavia na jednu úroveň kamarátovu smrť, kopačky a vyletenie zo skúšky. Netrúfam si hádať, čo z toho bolo inšpirované skutočnosťou – ak išlo práve o zosnulého kamaráta, možno to autor z úcty k nemu nechcel rozmazávať, ale z Dáriusa tento štýl vyjadrovania robil dosť necitlivé hovado. Veľmi tomu nepomohlo ani spomínanie pádu Dvojičiek v jednej vete s novým CD IMT Smile. Vravím, priority.

    V knihe Semester zakomplexovaného sviniara sa namiesto konzistentnej zápletky dočkáte len ...pletky. On je to taký denníček frustrovaného obyvateľa internátu, ktorý podľa všetkého očakáva, že z neho väčšina osôb v jeho okolí padne na riť a je sklamaný, že namiesto toho stále stoja na tých svojich krivých nohách. Dárius sa postupne zamilováva do viacerých dievčat (do niektorých aj simultánne, tie si očísluje pre lepšiu orientáciu), zažije nejeden nezáväzný flirt a podarí sa mu znepriateliť si vyučujúceho, ktorého potom označuje láskavým oslovením „zakomplexovaný sviniar“. V napätí som čakala, čo také hrozné mu ten zakomplexovaný sviniar vyparatil. Predpokladala som, že mu prebral frajerku, ukradol auto, rozbil mobil, precúval mačku (3x za sebou) alebo niečo podobne zlomyseľné a kruté, čím by si vyslúžil aj horšie prídomky. Ale nie. Docent sa stal zakomplexovaným sviniarom, pretože Dáriusovi (či sa to skloňuje Dáriovi? Mal sa radšej volať Herkules, tam by som si bola na istom) neskočil na trápnu výhovorku a na oplátku ho hodnotil prísnejšie než ostatných študentov. Ja viem, všetci sme raz mali 18 a trpeli utkvelou predstavou, že zvyšok sveta existuje iba preto, aby nám mohol vo všetkom bezhranične vyhovieť. A tiež by som klamala, keby som tvrdila, že som na výške pociťovala ku všetkým vyučujúcim len neskonalý obdiv. No keď sa na to pozriem z ich pohľadu a predstavím si, že musia každý deň predstúpiť pred desiatky znudených, prispatých tvárí a pokúsiť sa do tých ich neochotných adolescentných hláv napumpovať nejakú vedomosť, za čo sa im spravidla odvďačia v lepšom prípade ostentatívnym ignorovaním a v horšom spánkom v priamom prenose, ani sa im nečudujem, že keď sa niektorý z nich pokúsi vybabrať so systémom, neodvďačia sa mu kyticou kvetov a luxusnou bonboniérou. V konflikte Dárius vs. docent som aj napriek nie práve lichotivému spôsobu, akým bol opisovaný, preto rozumela skôr tomu docentovi.

    Od konfliktu, podľa ktorého dostala kniha názov, som čakala nejaké veľkolepé, explozívne vyvrcholenie, no po niekoľkých kapitolách študentského namosúreného frflania len tak vyšumel do stratena sťa bublinky z prasknutej fľaše šampanského. Celkovo sa v Semestri zakomplexovaného sviniara neudeje nič prelomové, Dárius sa buď teší zo života (zriedkavo) alebo sa utápa v sebaľútosti (väčšinou), napriek tomu však nezažije nič, čo by ho výraznejšie odlišovalo od ktoréhokoľvek iného študenta a aj samotný záver je taký nemastný neslaný ako diétny slepačí vývar (bez sliepky). Dojem nezachránili ani vedľajšie postavy - všetku slávu totiž zhrabne Dárius a ostatní sú tam len do počtu.  Nikto z jeho kamarátov ani lások nedostane v príbehu širší priestor, a okrem niekoľkých viet na rozlíšenie (aby nepôsobili ako balenie vajec - všetci hladkí, všetci oválni, niektorí so zaschnutým hovnom na škrupine) sa o nich veľa nedozvieme. Neviem, možno som už na čítanie o intrákových radovánkach príliš stará, alebo som ich ako dochádzajúci študent (keď bývate 30 km od školy s priamym spojom každú hodinu, ani nemá zmysel sa o niečo pokúšať) nedokázala nostalgicky precítiť.

    Semester zakomplexovaného sviniara teda nebol knihou pre mňa – napriek tomu sa číta veľmi ľahko a rýchlo, mnohé opisované príhody sú úsmevné a minimálne zmienky o hudbe z prelomu tisícročí môžu čitateľom vylúdiť úsmev na perách (tým skôr narodeným. Mladší nebudú chápať, čo za oldísky to autor vyťahuje). Ak máte za sebou tiež zlaté internátne časy, s touto knihou si na ne môžete zaspomínať. Majov štýl je na prvotinu naozaj prudko čitateľný, dialógy nie sú kostrbaté a jemne cynický humor vždy poteší. Hoci mne príbeh nesadol, som si istá, že si svoje publikum stále dokáže nájsť.

    Prajem príjemné čítanie! 😊