Vinný od narodenia - vtipný stand up o vážnych témach

 

    Biografiám až natoľko neholdujem. Niežeby ma nezaujímali životy iných ľudí - ohohó, ja som reinkarnovaná Kelišová, povedzte mi všetko čo viete! Navyše si uvedomujem, že ak niekoho život stál za to, aby o ňom napísal knihu niekto iný alebo aj on sám, asi nebude hlavnou témou obľúbená značka zubnej pasty, koľkokrát do týždňa púšťa práčku alebo ako si kráti čas na záchode. Skôr je za tým akýsi druh rešpektu, pretože sa bojím, že ja, hulvát zaťažený na akciu, nedokážem v plnej miere oceniť životný príbeh reálnej osoby. A pritom, v drvivej väčšine prípadov, keď sa k čítaniu biografie dokopem, som nadšená, dojatá a plná obdivu. Ani dielo Trevora Noaha s názvom Vinný od narodenia nie je výnimkou.

    Ako názov napovedá, Trevor spáchal zločin už len tým, že si dovolil narodiť sa. Podľa zákonov apartheidu, rasistického štátneho zriadenia, sa iné rasy nemohli miešať s belochmi. Trevorova mama Nombuyiselo však mala nejaké rasistické nezmysly v paži a rozhodla sa mať dieťa so švajčiarskym Nemcom Robertom. Trevor sa tak narodil do sveta, v ktorom nielenže sa musel ukrývať ako hlavný dôkaz zločinu, no ani po páde apartheidu nikam nezapadol - buď na neho pozerali ako na černocha v bielom meste, alebo naopak. Ako večný outsider mohol ľahko zatrpknúť a prepadnúť sebaľútosti, no jeho mama z neho vychovala rovnako silnú osobnosť, akou bola ona sama, a ako kompenzáciu za ťažký osud dostal do vienka jedinečný zmysel pre humor, s ktorým rozpráva o svojom živote s ľahkosťou a očarujúcou iróniou.

    Trevor Noah je dnes v Amerike vyhľadávaným komikom (a keď už bol pred tou kamerou, rovno sa pustil aj do herectva, produkcie, komentárov a ďalších aktivít, čo bude trocháriť) a je až neuveriteľné čítať o tom, ako sa jeho životná dráha začala. Keby chcel, dokázal by o svojom detstve napísať zdrvujúci, srdcervúci príbeh, ktorý by predávali s balením antidepresív a papierových vreckoviek, on však spojil dva svoje talenty a napísal knihu, ktorá napriek závažnosti a serióznosti námetu v istých momentoch doženie čitateľa k slzám. Teda k slzám smiechu, aby sme si rozumeli (hoci aby som tu nevytvárala dojem, že je to po celý čas úsmevné čítaníčko k bazénu, párkrát si koktail osolíte aj tým druhým typom sĺz). 

    Vinný od narodenia nepredstavuje cestu afrického chlapčeka k populárnemu zabávačovi, sústredí sa predovšetkým na život toho chlapčeka a  neskôr mladého muža, pretĺkajúceho sa neľahkými podmienkami. Z knihy cítiť veľkú pokoru, autor by nás ľahko mohol na každej strane ohurovať konštatovaním "Vidíte, kde som bol a kam som to až dotiahol?", on však svoju súčasnú kariéru oklieštil na ojedinelé zmienky o tom, že v danom období už pôsobil ako komik, a ďalej sa venoval svojmu detstvu a vtedajšej situácii v Južnej Afrike. Osobne by ma veľmi zaujímalo, ako sa Trevorovi podarilo tak vypracovať, on však k tejto knihe nechcel písať egocentricky o sebe, ale o živote zasadenom do prostredia, kde sa nikdy nemohol stať súčasťou širšieho kolektívu. 

    Táto útla kniha je úžasne vyvážená. Podáva svedectvo o nespravodlivosti a nezmyselnosti apartheidu, Trevor v nej objasňuje segregáciu spoločnosti na bielych, čiernych a farebných (prevažne potomkovia pôvodných holandských kolonizátorov), v ktorej bol jediným miešancom, a celé to odľahčuje príhodami plnými situačnej komiky, občas hraničiacej až s absurdnosťou. Kam môže viesť vykonávanie veľkej potreby do novín na podlahe, pretože vonku prší a v latríne sú muchy? Čo sa stane, keď chlapec menom Hitler príde na tanečné vystúpenie do židovskej školy? Ktorý syn by šiel radšej do basy než sa priznal vlastnej mame? 

    Keď už spomíname mamy, tá Trevorova vyvoláva v čitateľoch zmiešané pocity. Všetci ju obdivujú, no niektorí ťažšie nesú jej prísnu výchovu a fyzické tresty, ktoré nepredstavovali pár výchovných capnutí po zadku, aby sa nepovedalo, ale naháňanie dieťaťa s topánkou v ruke po ulici. Ja si vravím, že nikto, kto si číta Trevorov príbeh pohodlne usadený v obývačke so strechou nad hlavou a kávou v ruke, nemá právo súdiť ženu, ktorá si zvolila svoje dieťa pred celým zvyškom sveta. Trevor nebol nehoda ani náhoda, jeho rodičia sa do seba zamilovali a jeho mama sa rozhodla, že bude mať dieťa s belochom, bez ohľadu na to, či s ním potom zostane sama. Je rozdiel trestať dieťa za to, že vzalo do ruky nôž, ktorým si mohlo ublížiť, alebo za to, že vyliezlo na ulicu, kde ho mohla schmatnúť polícia a šupnúť do sirotinca, pretože hoci sa o neho matka príkladne stará, ako kriminálnička porušujúca zákon predsa nemôže niekoho vychovávať. Nombuyiselo Noahová je obdivuhodná, silná žena, ktorá sa vzoprela všetkým nezmyselným nariadeniam a vychovala syna, ktorý si ju váži, miluje ju a s odstupom chápe jej prísnu výchovu (ako decko si ju samozrejme až tak neužíval). A keď ju Trevor neodsudzuje za to, že po ňom občas hodila vázu, my ostatní môžeme akurát tak ticho šúchať nohami, pretože nás je do toho viete čo. Presne, hovno.

    Preklad Jozefa Ferencza je absolútne dokonalý. Keby Trevor hovoril po slovensky, určite by znel presne takto. Jazyk je úplne prirodzený, prejav nenútený a súčasný. Keď som čítala, že Trevorovi odletel dekel, že jeho pes bol tupý ako tágo, alebo jeho rozsiahlu úvahu o dôležitosti kvalitného srania v živote človeka, mala som pocit, že s ním sedím niekde na múriku a počúvam historky z detstva. Nečítala som text v origináli (hahaha, tento bol dobrý, dajte ešte jeden), ale som si istá, že preklad mu vôbec neubral na kvalite. 

    Ak máte rovnako ako ja iracionálny strach zo skutočných príbehov, pri tejto knihe ho hoďte za hlavu a pustite sa do nej. Nemá ani 300 strán (žiaľ - o Trevorovi by som dokázala čítať aj trikrát toľko), neobsahuje žiadne komplikované fakty, politické pozadie je vysvetlené stručne a zrozumiteľne. Táto kniha je presne tým, čo o sebe tvrdí - príbehmi z juhoafrického detstva, ktoré vôbec nie je idylické a úsmevné, ale Trevor Noah o ňom dokáže písať bez trpkosti a s obrovskou dávkou láskavého aj uštipačného humoru. 

    Prajem príjemné čítanie! :)

    Poznámka na záver: rasizmus v akejkoľvek podobe je sprostosť, ktorá v modernej spoločnosti nemá čo robiť, a apartheid bol jedným z jeho najhorších výmyslov. Videli ste Trevora? Videli ste Trevora v obleku? Ako mohol nejaký zákon zakazovať, aby sa taký chlap narodil?