tyrkySOVA

      Autori hororov to dnes majú ťažké. Pokiaľ sa spoliehajú na overený námet, málokoho ešte zaujmú, vydesiť dokážu snáď len čitateľa, ktorý si k tejto téme odbehol od pokojných vôd romantickej literatúry nežnej sťa púčik ružový. Ak sa naopak pokúsia nájsť niečo originálne a neopotrebované, dosť možné, že sa budú musieť uchýliť k nejakej kravine, napríklad k robotickému vysávaču, ktorý okrem prachu a psích chlpov vysáva z majiteľa dušu (hej, ale to vôbec neznie zle, takže si všetci pamätajte že od robotických vysávačov ruky preč!)     To taký Peter William Blatty v roku pána 1971 mal o niečo ľahšiu úlohu, čo do tvorby deja. Prijatie publikom je už druhá vec, no zase keď sa niekto v sedemdesiatych rokoch odvážil naznačiť, že kríž sa dá použiť aj na, povedzme, veľmi nekonvenčný účel, asi musel počítať aj s tým, že ho babky budú oblievať vedrami svätenej vody, len čo vystrčí nos na ulicu.     Jeho román Exorcista je zrejme známy aj odporcom hororového žá...

      Zrejme sa zhodneme, že žijeme v čudnej dobe. Samozrejme, už bolo aj horšie, a v podstate budeme mať stále šťastie, ak budeme vnúčatám rozprávať len o tom, ako sme zažili light verziu katastrofického filmu. V našom prípade sa to síce občas zvrháva na tragikomédiu, pretože som ešte nevidela film, v ktorom by sa skupina obyvateľov pokúšala zastaviť pandémiu štrajkom alebo verila účinkom sirupu proti kašľu v kombinácii s alkoholom. Aj keď, trvalé požívanie takéhoto mixu by aspoň čiastočne vysvetlilo ten štrajk.      Knižné pandémie sa v porovnaní s realitou málokedy uspokoja s vírusmi, ktoré sa so šťastím dajú prekonať, či nebodaj je možné proti nim vyvinúť vakcínu (tu mám neskutočne silné nutkanie pristaviť sa pri dôležitosti vedomej filtrácie hodnoverných informácií, hoci Boris by povedal, že nemôžeme deliť správy na overené výskumy a totálne hoaxové kraviny. Ale premôžem sa a idem ďalej). Jednou z kníh, kde mapky preskočili všetky farby semaforu a rovn...

       Niektorí spisovatelia by mohli byť suchozemskou korytnačkou. Nechcem tým povedať, že by mali putovať tri hodiny na koniec chodby alebo si so sebou všade nosiť celé svoje obydlie, narážam skôr na tú dlhovekosť. Nebolo by skvelé, keby váš obľúbený autor žil aj dvesto rokov a celý ten čas by oblažoval svet svojimi príbehmi?      Žiaľ, aj autori sú len smrteľníci, a navyše niektorých dobehne nevyhnutné skôr, než by si to zaslúžili. Tak to bolo aj so skvelým Stiegom Larssonom, ktorý doplatil na zlú životosprávu, čo sa stalo v kombinácii s nefungujúcim výťahom vražednou kombináciou. Doslova. Jeho krimi séria Millennium tak osirela v podobe trilógie, a podľa môjho skromného názoru to tak pokojne mohlo zostať, pretože Vzdušný zámok, ktorý vybuchol, ponúka veľmi uspokojivé vysvetlenia a záver, s ktorým sa dá žiť. Stieg mal síce rozpracované aj ďalšie časti, ale poznáte ten pocit, keď vám mamička pošle recept a vy sa ho pokúsite uvariť prvýkrát na vlastnú...

 Od niektorých autorov môžete knihy lúskať jednu po druhej ako Marfa vlašské orechy a stále nemáte dosť - a na rozdiel od Marfuše vás nemôže zastaviť ani taká nepríjemnosť, akou je vyhodená sánka alebo rozdrvená stolička. A potom sú tu spisovatelia, ktorí majú taký jasný rukopis, že ich knihu identifikujete aj podľa čuchu (hej, je to blbosť, ale viete čo tým chcem povedať). Osobne k tejto kategórii radím Dana Browna - nechcem jeho knihy nijako degradovať, ale povedzme si úprimne, ak opíšem dej v svetoznámej metropole, v ktorej Robert Langdon sleduje jednu stopu za druhou v spoločnosti očarujúcej vedkyne, so šialeným fanatikom za zadkom, asi vám nenapadne iba jeden titul. Podobný pocit vo mne začínajú vyvolávať aj knihy Darcy Coates zo série Strašidelné domy - prečítala som zatiaľ iba druhú, ale musím povedať že Ashburnovci a Folcroftovci majú toho spoločného viac, než len domy, ktoré vŕzgajú keď nemajú.     Súrodenci Tara a Kyle sú na ceste k starým rodičom Folcroftovcom ...

      Keď sa povie Marťan, niektorým ako prvá naskočí predstava bytosti, ktorá by aj pôsobila humanoidne, keby ten humanoid absolvoval dvadsať cyklov automatickej práčky na najvyšších otáčkach vnútri bubna. A potom ešte sušenie na najvyššom výkone. Iní si zase predstavia detské multivitamíny so zelenými panáčikmi, o kúsoček menej otravnými než ten degeš z Alzy, čo nevie používať normálnu intonáciu. No a potom je tu rozsiahla skupina, u ktorých bude prvou asociáciou Matt Damon v skafandri. Ak sa kvôli tomu Andy Weir cíti dotknuto, nemal predávať práva na svoju knihu.     Ja som samozrejme film nevidela (netvárte sa tak, ja som nikdy nevidela ani len celý Titanic, čo tam po nejakom Marťanovi), ale to mi nezabránilo dať šancu knihe, ktorá zo všetkých strán zbierala pozitívne ohlasy. Teda asi pred 100 rokmi, ale čo tam potom, nikdy som netvrdila že som moderná a aktuálna. Väčšina pozemšťanov asi vie, o čom Marťan je, či už z knihy alebo z filmu, ale pre členov môjho...