Čierny leopard, červený vlk - africká legenda vo fantasy balení

     Pri výbere fantasy kníh mám pomerne striktné podmienky. Neviem čím to je, ale práve pri tomto žánri sa mi už niekoľkokrát stalo, že najviac fantasy z celej knihy bola anotácia, sľubujúca temný dobrodružný príbeh, z ktorého sa nakoniec vykľuli Srdcové záležitosti pre nadprirodzené bytosti. V prípade young adult kníh je to pochopiteľné, tam cieľová skupina čitateľov aj očakáva, že ten humanoidný chrúst a lastovičia žena si po niekoľkých pro forma pokusoch zniesť jeden druhého zo sveta padnú do náručia, lenže mnohokrát sa podobné námety riešia aj v knihách, ktoré sa snažia upútať pozornosť skôr narodeného publika. Preto ma kniha jamajského autora Marlona Jamesa zaujala na prvý pohľad - žiadni nepravdepodobní milenci, žiadni zmutovaní Capuletovci a Montaguovci, len jedno zmiznuté decko a banda bytostí, ktoré sú mu na stope. 

    O Stopárovi sa hovorí, že má dobrý nos. To nemá byť vizitka šikovného plastického chirurga, myslí sa tým, že je nielen schopný zachytiť pach na úrovni rádioaktívneho komisára Rexa, ale dokáže si ho aj zapamätať a sledovať na akúkoľvek vzdialenosť. Tento talent ho namiesto javiska pred znudeným Slávikovým ksichtom privedie do skupinky rôzne nadaných indivíduí, ktoré majú za úlohu vypátrať stratené dieťa - jediné, ktoré prežilo masaker v dome kráľovho radcu. Stopár predpokladá, že táto úloha pre neho nebude o nič náročnejšia ako nahadzovať omietku naštrbeným tanierom - je to nepohodlné, ale s trochou odhodlania nie nemožné. Už čoskoro však zistí, že svojim spoločníkom nemôže dôverovať viac než prasknutému kondómu, a že pôvod nezvestného chlapca nie je taký jasný, ako mu bolo podávané. 

    Prvé slovo, ktoré mi táto kniha evokuje, je originálna. Druhé je brutálna, v pôvodnom slova zmysle, nie tom modernom slangovom (veď viete, jou jou, to je brutálne bro, ček dis aut!). Príbeh sa opiera o africkú mytológiu, takže s bytosťami, ktoré sa v ňom vyskytujú, som sa stretla prvýkrát - najbližšie "konvenčným" fantasy hrdinom bolo čosi podobné upírovi, ale na cukrouša s ublíženým výrazom, čo to hrá na vegána sa tento tvor podobal asi ako zemiak na Ferrari. Námet vyznieva jednoducho - partia rôznorodých stvorení sa vydáva na púť po stopách záhadného chlapca, no ich cesta ich zavedie na mnohé fantastické miesta, od prekliateho lesa po tajomné mesto vybudované na obrích stromoch (tu ma pobavila myšlienka automatizácie bytového vybavenia, až kým nevyšlo najavo, čo za tým vlastne je). Marlon James vo svojej knihe ukázal naozaj obdivuhodnú fantáziu, niekedy hraničiacu až s bizarnosťou, že som si kládla otázku, či má väčšiu predstavivosť, alebo zásobu psychotropných látok. 

    Čierny leopard má trochu náročnejší rozjazd - priznávam, že v prvej časti knihy som sa musela naozaj sústrediť a aj tak som nepochopila úplne všetko. Dejom nás sprevádza Stopár, ktorý sedí v cele a vyšetrovateľovi začína rozprávať svoj životný príbeh, pričom časť o jeho detstve mi najviac pripomínala legendu (formou aj obsahom) a preto sa mi v nej ťažšie orientovalo. V momente, keď sa Stopár stretáva so svojimi spoločníkmi a vydáva sa na cestu, už príbeh naberá zrozumiteľnejšiu a dobrodružnejšiu formu. Mnohokrát Marlon James nejakú skutočnosť len letmo naznačí, ale nebojte sa, o niekoľko strán ďalej objasní, či ste to pochopili správne.  

    Autor si ale nedáva pred ústa ani len útržok zo servítky, Čierny leopard, červený vlk je naozaj drsné rozprávanie, pri niektorých scénach by si ešte aj G.R.R. Martin natiahol paplón na hlavu. Malá rada - keď sa na scéne objavia hyeny, radšej to nahryznuté vianočné pečivo na chvíľu odložte. Tie Jamesove totiž majú ďaleko do poloretardovanej trojky z Levieho kráľa. Rovnako priamo Marlon James opisuje aj nie práve romantické prostredie - povedzme si úprimne, ak je to raz hovno, hovnom to zostane a  nemá zmysel okolo toho sadiť kvety. 

    Z postáv dostáva najviac priestoru samozrejme Stopár ako rozprávač a celý príbeh vnímame z jeho subjektívneho pohľadu. Veľmi som sa bavila na jeho interakciách s Leopardom a neskôr s prefektom mestskej stráže, ich sarkastické dialógy stoja za to. Ostatné charaktery sú rovnako zaujímavé, ale čitateľ ich sleduje len "zvonka", čo paradoxne umocňuje zážitok z čítania, pretože rovnako ako Stopár nemáte šajnu, komu vlastne môžete veriť a čo má za lubom. Trochu ma mrzí, ako často Leopard zmizne zo scény, na to, že sa rozvaľuje v názve knihy, mohol dostať viac priestoru.

    Keď už spomínam tie interakcie, uvažujem, či túto knihu zaradiť do LGBT tematiky. Muži v nej sa síce hlásia k homosexuálnej orientácii, ale nečakajte žiadne postupné zbližovanie dvoch diskriminovaných dušičiek, ktoré cítia, že konečne našli svoju druhú polovicu...tu sa budú skôr presádzať baklažány, ak rozumiete, čo tým chcem povedať. S oboma očami prižmúrenými a natretými na ružovo môžete identifikovať aj záchvev romantickej linky, tá však plní skôr doplnkovú úlohu, ako odôvodnenie Stopárovho konania v poslednej časti knihy. 

    Mnohým čitateľom táto kniha zrejme úplne nesadne, pretože má trochu chaotický rozbeh a aj neskôr je dej značne spletitý, vyžaduje si istú dávku sústredenia a v neposlednom rade silnejší žalúdok. Poteší však každého, kto oceňuje originálne prostredie, napínavý, drsný a dobrodružný dej a neotrepané charaktery. Pre mňa je Čierny leopard, červený vlk perfektným fantasy prekvapením na koniec roka a rozhodne si nenechám ujsť ani ďalšie časti trilógie. 

    Prajem príjemné čítanie! :)