tyrkySOVA

        Výtvarná výchova na základnej škole mi vsugerovala, že pod pojmom zátišie si mám predstaviť starý stôl, na ktorom je vrhnutá misa s nejakým polohnilým ovocím (úplne hnilé so živými bifidokultúrami by už nespĺňalo zátišné podmienky) a možno ešte nejaký kvet v poslednej predsmrtnej agónii. Hej, hodiny výtvarky boli plné slnka a nadšenia, čo vám poviem. Postupne som zistila, že zátišie nemusí nutne znamenať posledné ťaženie organizmov kedysi schopných fotosyntézy, ale aj tak som si nebola istá, čo očakávať od knihy Sarah Winmanovej  s nádherným papagájom na obálke. Ten moju predstavu zátišia rozhodne nespĺňa, čo je vlastne aj dobre. Zátišie som si mohla vychutnať vďaka skvelému prekladu  Daniely Šinkovej.     Druhá svetová vojna sa konečne chýli ku koncu, keď sa pretnú cesty postaršej kunsthistoričky (vďaka Colombovi viem, že je to znalec umenia a neváha kvôli obrazom aj vraždiť) Evelyn a mladého vojaka Ulyssesa. Ich krátke stretnutie v oboch...

     Nikdy nezlom človeku srdce. Má iba jedno. Na druhej strane, má 206 kostí, takže...áno viem, mohla som začať aj inak než vtipom starým ako Dzurindova vláda, ale nič vhodnejšie mi nenapadlo. Každopádne, ak niekto tvrdí, že orgán bez kosti sa nedá zlomiť, zrejme nikdy nedostal nečakané kopačky (nemyslím futbalovú obuv). Alebo si nenarazil stoporený penis. Z vlastnej skúsenosti nemôžem síce opísať ani jedno, ale vraj je to bolesť zrovnateľná so skutočnou zlomeninou (tú som naopak zažila a bolí to fakt kurevsky, aj keď ide len o malú kosť). Slovenská autorka Kristína Ježovičová nakumulovala vo svojej knihe Nelám mi srdce bolesti všeho druhu, že by aj reklama na Voltaren závidela. A nezostáva len pri tej fyzickej, sústredí sa skôr na facky psychike.     Kniha Nelám mi srdce má viacero rozprávačov. V popredí stojí Andrea, ukážkové dobré dievča s výbornými študijnými výsledkami, záľubou v knihách, frajerom na diaľku a s kolenami odretými od kostolnej lavice, nie od...

     V podkroví sa ľuďom povaľuje kadečo. Niekto tam suší bylinky, potom jedného dňa nabehnú kukláči a toho milého, vždy usmiateho mládenca nikto pekných pár rokov neuvidí. Niekto zase používa povalu na uskladnenie vecí, ktoré pravdepodobne už nebude potrebovať, ale srdce mu ich bráni vyhodiť, lebo čo ak. Veď vypchatá sobia hlava vám raz môže zachrániť život! Moji rodičia na povalu odkladajú zaváraninové poháre. Varenie lekváru sa tak stáva adrenalínovým zážitkom, pretože zliezť po strmom rebríku s taškou skla v ruke chce naozaj roky praxe a pevné nervy. No a niekedy sa stane, že sa vám do podkrovia nasáčkuje rodina. Rodina mravcov je nepríjemná, rodina hlodavcov prúser gigantický jak Mount Rushmore, ale Rodina v podkroví ako v trileri Lisy Jewellovej, tam už naozaj ide o život. Nielen jeden.     Libby vie odmalička, že pôvodne nebola Libby. Tentokrát nepôjde o transgender tematiku, Libby je však adoptovaná a o svojej minulosti toho veľa nevie. Iba to, že čosi k...

    Dávno sú preč časy, keď mali draci v literatúre jedinú úlohu - uchmatnúť spred krištáľovo čistej studničky princeznú, odletieť s ňou kamsi do prdele pod vrch a zmierene čakať, kým sa objaví princ v trblietavej zbroji/junák v osratých kapcoch (nehodiace sa prečiarknite) a pripraví ho nielen o večeru, ale aj o rôzny počet hláv deliteľný troma. V mojom vnímaní spôsobil revolúciu Christopher Paolini, keď bola jeho Zafira nielenže samica, ale ešte aj dobrá. Potom George trochu vyrovnal skóre trojčatami Targaryenskými, ktoré občas omylom namiesto stáda oviec posvačia dieťa. Ups. No a britská autorka Samantha Shannon sa vo svojej poctivej bichličke Převorství u pomerančovníku popasovala s jašteričou tematikou po svojom. Mimochodom, stále mám chuť na pomaranče. V máji celkom prúser.     Svet je rozdelený na východ, kde sa vyvolení bojovníci preháňajú na chrbtoch morských drakov, a na západ, kde si dračie beštie dávajú celé dediny ako dezert a ich najväčšieho šéfa vraj dr...

     Byť iný je fajn. Tak sa nás aspoň snaží presvedčiť reklama na Študentskú pečať. A veď kto by o tom mohol vedieť viac, než čokoláda, že jo. Každopádne, hoci motivační spíkri a reklamy na čokoládu hlásajú, že inakosť je cool, realita je často niekde inde. Ak ste iný, v lepšom prípade schytáte zopár nevrlých pohľadov, v horšom prípade šuter medzi oči. Pokiaľ máte „šťastie“. Čo si budeme nahovárať, tolerancia stále nie je silnou stránkou mnohých existencií. Takže je len dobre, že police kníhkupectiev začali zapĺňať aj knihy, ktoré sa venujú tematike inakosti, a to nielen čo sa týka sexuálnej orientácie. Jednou z nich, hoci nenápadne oblečenou do fantasy kabátika, je podarené dielko TJ Kluna Dom na azúrovom pobreží.      Linus Baker je sociálny pracovník oddelenia starostlivosti o magickú mládež. Ono to znie ako zamestnanie snov, ale pravda je taká, že je niečo medzi účetním Fantozzim a Eliotom zo Zmluvy s d...

      Pri výbere fantasy kníh mám pomerne striktné podmienky. Neviem čím to je, ale práve pri tomto žánri sa mi už niekoľkokrát stalo, že najviac fantasy z celej knihy bola anotácia, sľubujúca temný dobrodružný príbeh, z ktorého sa nakoniec vykľuli Srdcové záležitosti pre nadprirodzené bytosti. V prípade young adult kníh je to pochopiteľné, tam cieľová skupina čitateľov aj očakáva, že ten humanoidný chrúst a lastovičia žena si po niekoľkých pro forma pokusoch zniesť jeden druhého zo sveta padnú do náručia, lenže mnohokrát sa podobné námety riešia aj v knihách, ktoré sa snažia upútať pozornosť skôr narodeného publika. Preto ma kniha jamajského autora Marlona Jamesa zaujala na prvý pohľad - žiadni nepravdepodobní milenci, žiadni zmutovaní Capuletovci a Montaguovci, len jedno zmiznuté decko a banda bytostí, ktoré sú mu na stope.      O Stopárovi sa hovorí, že má dobrý nos. To nemá byť vizitka šikovného plastického chirurga, myslí sa tým, že je nielen schopný z...

      Rovnoprávnosť pohlaví, rovnaké práva pre všetky sexuálne orientácie a identity, zamedzenie diskriminácie na základe pôvodu - to všetko sú v modernej spoločnosti dookola diskutované a riešené témy. Potom tu máme samozrejme Slovensko s bandou križiakov v parlamente, ktorí budú radšej riešiť čo žena môže a nemôže robiť so svojou vlastnou maternicou, ale o tom inokedy. Bernardine Evaristo si vo svojej knihe Dievča, žena, iné vzala na paškál širokú paletu spoločenských problémov a nechala s nimi zápasiť svoje hrdinky, pričom ako taká zlá, zvrátená, zlomyseľná kmotra víla dala každej do vienka inú špecialitku.     Dievča, žena, iné nemapuje jeden kontinuálny príbeh, v každej časti sa stretávame s iným charakterom (naschvál nepíšem s inou ženou, lebo to by som dostala do držky, že ignorujem myšlienku knihy). Niektoré postavy sledujeme takmer po celý ich život, iné len niekoľko rokov, do ktorých ale stihnú vtesnať viac negatívnych zážitkov než podomový predavač vz...