Nelám mi srdce - čo všetko sa môže posrať v mladom živote?


     Nikdy nezlom človeku srdce. Má iba jedno. Na druhej strane, má 206 kostí, takže...áno viem, mohla som začať aj inak než vtipom starým ako Dzurindova vláda, ale nič vhodnejšie mi nenapadlo. Každopádne, ak niekto tvrdí, že orgán bez kosti sa nedá zlomiť, zrejme nikdy nedostal nečakané kopačky (nemyslím futbalovú obuv). Alebo si nenarazil stoporený penis. Z vlastnej skúsenosti nemôžem síce opísať ani jedno, ale vraj je to bolesť zrovnateľná so skutočnou zlomeninou (tú som naopak zažila a bolí to fakt kurevsky, aj keď ide len o malú kosť). Slovenská autorka Kristína Ježovičová nakumulovala vo svojej knihe Nelám mi srdce bolesti všeho druhu, že by aj reklama na Voltaren závidela. A nezostáva len pri tej fyzickej, sústredí sa skôr na facky psychike.

    Kniha Nelám mi srdce má viacero rozprávačov. V popredí stojí Andrea, ukážkové dobré dievča s výbornými študijnými výsledkami, záľubou v knihách, frajerom na diaľku a s kolenami odretými od kostolnej lavice, nie od nejakej neprístojnej činnosti. Keď ju však začne pokúšať diabol v podobe rockera Thomasa, bude mať potrebu navštíviť spoveď častejšie než toaletu. Andreina kamoška Sofia má navonok vyšší počet sledovateľov na instagrame než IQ, lenže jej rozprávkový život je len zásterka. Veľmi tenká, prepálená a obabraná omáčkou na špagety. Alebo je to krv? Krv má na rukách spolužiak Maroš, a hoci nie je ľudská, výčitky svedomia to nezaujíma. A napokon tu máme Noru, ktorá sa po ukončení psychiatrickej liečby snaží zaradiť späť do normálneho života. 

    Zo začiatku na mňa Nelám mi srdce pôsobilo atmosféricky ako Denník princeznej - rozprávanie v prvej osobe, prvé trampoty s láskou, otravní spolužiaci medzi ktorých nezapadá, akurát teda Andrei nikto neprišiel oznámiť, že zdedila krajinu preslávenú pestovaním hrušiek a bude ju hrať Anne Hathaway. Milý rozbeh sa čoskoro zmení na jazdu dole stráňou na bicykli s pokazenými brzdami, čo málokedy skončí inak ako rozbitou hubou - a to ešte v lepšom prípade. Kika to dáva svojim hrdinom riadne vyžrať, v jej knihe sa objaví hádam každá katastrofa, ktorá môže postretnúť mladého človeka, a rozhodne sa neobmedzuje iba na vyliaty lak na novom koberci alebo odfarbenie vlasov na mrkvovú oranžovú namiesto platinovej blond. Počas čítania vám zlomí srdce homofóbia, poruchy príjmu potravy, zneužívanie, osamelosť, vydieranie, šikana, myšlienky na samovraždu. Takto vymenované vedľa seba to môže pôsobiť ako Návod na depresiu pre začiatkočníkov, ale Kristína to dokázala zladiť a podať čitateľovi uveriteľne a do značnej miery aj stráviteľne. Netvrdím, že sa budete počas čítania usmievať, ale ani sa nepokúša znásilniť vaše city v tmavej uličke. 

    Poviem vám to na rovinu, zápletka medzi Andreou a Thomasom je klišé nad klišé. Dobré dievčatko, ktoré sa zapletie s nebezpečným vagabundom (ktorý dáva deťom hodiny klavíra, aby sa videlo, že jeho čierne kamenné srdce má jednu ružovú cukríkovú prasklinu) a musí bojovať s vlastnými citmi, aby sa nedalo stiahnuť na temnú stranu - koľkokrát sme o tom už čítali? Priznávam, že keby som mala 17 rokov (stále mám, mimochodom, ale už druhýkrát), asi by ma Thomasovo flirtovanie dostalo na kolená a ešte nižšie. Takto som si skôr plieskala do čela, a keď chlapec v podstate degradoval ženské pokolenie na chodiace vagíny, ktorých existencia bude naplnená až keď ich naplní, takmer som si vlastnou rukou spôsobila fraktúru. No, povedzme, že Thomas sa nezaradí medzi mojich obľúbených knižných hrdinov a priznávam, že jeho osud ma ani nedojal natoľko, aby som mu bola schopná odpustiť jeho sprosté reči. V porovnaní so zvyškom osadenstva vlastne vyviazol ešte celkom dobre. 

    Nelám mi srdce nie je knihou, ktorá by mala prísne stanovený úvod, priebeh a záver. Skôr by som ju nazvala takým fragmentom zo života jej hrdinov (a antihrdinov). Autorka nás vhodí priamo doprostred udalostí, nechá nás ich chvíľu sledovať a potom nás rovnako surovo vráti naspäť do reality. Obyčajne ma amputácia záveru dokáže vytočiť, ale tu to celé tak nejak dáva zmysel - každá z postáv má pred sebou ukončenie problému, s ktorým sa počas deja pasovala, a to, ktorým smerom sa nakoniec vydá, už Kika necháva na čitateľovi. Ak chcete počuť môj názor, niektorí si pri odchode priškripli semenníky do turniketu a legenda hovorí, že tam za ne visia dodnes. Fakt by som však chcela vedieť, čo to Sofia vyparatila na instagrame. A pôvodne som chcela obrblať aj to, že sme sa nedozvedeli viac o Fredym, ale zistila som, že pánko má vlastnú knihu, takže reklamácia by nebola na mieste. 

    Napriek ťažkým témam sa táto kniha číta až šokujúco ľahko. Páči sa mi striedanie rozprávačov, príbeh dostáva viacero dimenzií, a nakoľko každý z nich podáva rozprávanie v prvej osobe, je text oslobodený od opisov, retrospektív a myšlienkových máp - všetko sa deje tu a teraz. Nelám mi srdce radím ku knihám, ktoré prečítate rýchlo, ale môžete nad nimi uvažovať omnoho dlhšie. Niektoré problémy sa mi zdali vyriešené zjednodušene a miestami by som prijala viac detailov, ale knihe zameranej na mladú generáciu jednoduchosť zrejme pristane. Som rada, že Kristína sa nebála poukázať na tienistú stránku dospievania namiesto rozprávok o liečivej a všemocnej sile lásky. 

    Prajem príjemné čítanie! :) 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Pohádka - Temná veža light version

Cyklus vlkodlaka - dávno napísaná, dlho očakávaná kingovská jednohubka

Matky a dcéry - Rodinné prípady v knižnej podobe