Staré grécke báje a povesti - Herakles do každej knižnice

    

    Grécka mytológia sa dodnes teší veľkej obľube. Povedala by som, že spomedzi ostatných súborov príbehov a teórií o tom, ako vznikol svet a prečo dážď padá zhora nadol, patrí k najobľúbenejším aj v dnešnej dobe. Niežeby sme stále verili, že nám nebo nepadne na hlavu iba vďaka obrovi, ktorý je taký obetavý, že ho pre dobro nás všetkých drží na vlastných pleciach, alebo že slnko vychádza preto, že niekto osedlá voz ťahaný plamennými koňmi a vydá sa na každodennú tour de obloha. Ale keď už je raz to Grécko kolískou civilizácie, tak nejak by sa patrilo aby aj ich slovesnosť zastávala špeciálne miesto v našich srdciach. Alebo je to skrátka tým, že Herakles a Perseus vyzerajú dobre v telke. Na Thora sa dá vlastne pozerať tiež, keď už sme pri tom, ale o severanoch sa porozprávame niekedy inokedy. Teraz by som rada stratila nejaké to slovo za nádherné dielo Staré grécke báje a povesti od pána Eduarda Petišku.

    Na začiatok musím skonštatovať zrejmé: Henry Cavill má dobrú riť. A ešte, že táto kniha nie je na poličkách kníhkupectiev žiadnou novinkou, práve naopak, už naše staré matere ňou zabíjali muchy po kútoch a čítali z nej našim rodičom na dobrú noc. Hej, to bolo ešte v časoch, keď sa netradovalo, že rozprávanie o požieraní pečene zaživa alebo o nadrozmerných jednookých ľudožrútoch môže spôsobiť psychickú ujmu krehkej detskej mysli. Skrátka a dobre, táto krásna zbierka sa dočkala ďalšej reedície a my sa môžeme začítať do príbehov o tom, čím si to Prometeus u Dia tak posral, že bol odsúdený na každodenné rande s pažravým orlom, ktorý si necháva servírovať foie gras Prometeus , alebo čo všetko musel Herakles absolvovať na potulkách svetom (radovánky s Xenou to neboli). Samozrejmosťou sú zvučné mená ako Tantalos - ten, čo sa pokúsil odžubať bohov a naivne veril, že sa mu to prepečie, Midas - ďalší, čo najprv kecá, až potom myslí, Daidalos a Ikaros - prví piloti bezmotorových lietadiel v histórii, či Odyseus a jeho márna snaha dostať sa domov bez GPSky. Popri nich sa dočítate aj o menej známych hrdinoch, napríklad o spravodlivom Gygesovi, ktorý našiel prsteň, nápadne podobný tomu od Tolkiena, ale našiel mu lepšie využitie než trepať sa cez pol sveta a hodiť ho do sopky. Alebo o chlapíkovi menom Bellerofontés, ktorý dobre začal, horšie skončil. 

    Ak patríte k tej hŕstke čudákov ako ja, ktorých táto kniha nesprevádzala v detstve, musím vás varovať: toto nie je Stephen Fry. Eduard Petiška píše báje ako báje, čiže nemôžete očakávať žiadnu dramatizáciu za účelom natáčania, nepríde ani na žiadne odhŕňanie kučierok z očí a romantické žmurkanie. Príbehy sú písané skôr v štýle suchých konštatovaní - hrdina sa ráno zobudil, schmatol meč a odsekol svojej žene hlavu, lebo sa mu prisnilo, že bohovia to považujú za dobrý nápad. To, či bol s týmto nápadom sám stotožnený alebo nie, sa už nedozvieme. Nič nie je zbytočne naťahované, žiadna agónia nepatrične predlžovaná, štýl je strohý a jednoduchý - lebo tak to pri bájach a povestiach má byť. Napriek tomu je táto kniha hodnotné umelecké dielo, ktoré môžete zhltnúť za jeden - dva večery, hoci ja odporúčam si ju pomaly vychutnávať ako lahodný pokrm...slovami človeka, čo zožerie pol metra klobásy na posedenie. Na rozdiel od spomínaného Frya, dielo pána Petišku sa nepokúša o náznak nejakej chronológie. Kniha nezačína stvorením sveta, nestretneme sa tu s Gaiou ani s nenažraným Kronom, čo hoduje na vlastných deťoch. Eduard Petiška sa zamierava na príbehy, v ktorých figuruje konfrontácia ľudí s božstvami, takže rozprávanie začína pri Prometeovi. Jednotlivé báje na seba nenadväzujú, hoci občas sa v niektorej z nich objaví zmienka o predošlej. Ani panteón bohov nie je detailne vykresľovaný, obyvatelia Olympu majú skôr charakter entít, ktoré podľa aktuálnej nálady, fázy mesačného cyklu alebo chuti hrozna ľuďom uľahčujú alebo strpčujú život. No, väčšinou to druhé. Náladoví bastardi. 

    Postavenie obyčajného smrteľníka má v gréckych bájach často charakter nespratného decka. Môžete mu desaťkrát povedať, že niečo nemá robiť, aj tak si natrie na hlavu polovicu kastrólu zemiakového šalátu, len čo sa otočíte. A podobne to vyzeralo aj v týchto príbehoch. Chalani, ja si zdriemnem, dajte tým posvätným kravám pokoj, dobre? Jasné, Odyseus, spoľahni sa....Pandora, nech sa deje čo sa deje, neotváraj tú nádobu! Nieee, čoby....Ale zase, keby všetci robili len to, čo mali, nebolo by o čom rozprávať. Naproti tomu bohovia tiež nie sú opisovaní ako vznešené bytosti hodné obdivu, ale ako malicherní egoistickí darmožráči. Boh chráň toho, čo sa opováži úchytkom zamrmlať, že počul krajšiu pieseň, než akú dokáže na lutne zahrať Apolón. Vlastne, boh bude pravdepodobne ten, vďaka komu bude dotyčný odvážlivec v riadnej riti. A občas si zase smrteľníci svojím iracionálnym konaním priam koledujú o pohromu, ako už zmienený Odyseus, ktorému nestačilo zmrzačiť kyklopa, ešte ho musel aj buzerovať. To sa potom nemohol čudovať, že kyklop išiel žalovať otcovi. Samozrejme, je naivné očakávať od starovekých hrdinov racionálne a logické jednanie. Tieto príbehy sú výnimočné práve tým, že prežili tisícky rokov v nezmenenej podobe a stále nás bavia a fascinujú.

    Aj vizuálna podoba tejto knihy si zaslúži zmienku. Strašne sa mi páči, že vydavateľstvo sa nesnažilo obliecť Staré grécke báje a povesti do trendy, cool a in crop topu a holografického kabátika. Naopak, táto kniha vyzerá, že ste si ju doniesli z povaly pratety Ireny - má krásny retrodizajn, podtrhnutými ilustráciami Václava Fialu, ktoré sú ako vystrihnuté z dobovej tapisérie alebo amfory. Navyše veľké písmo je priateľské aj k mladšiemu publiku, takže toto vydanie môže prispieť k vytvoreniu ďalšej generácie malých milovníkov gréckej mytológie - koniec koncov, v recenziách k mnohým mytológiou inšpirovaným knihám sa skloňuje práve meno pána Petišku.

    Ak existujú knihy, ktoré by nemali chýbať v žiadnej knižnici (a vzhľadom k tomu, že skôr nájdete dva štvorlístky na kapustovom poli ako dvoch čitateľov s absolútne rovnakým vkusom), dovolím si k nim zaradiť aj túto krásku. Grécka mytológia nikdy nestratí na popularite, a táto kniha ponúka jej príbehy v najrýdzejšej a neokresanej podobe. Jediné, čo mi chýbalo, bol príbeh o Arachné - ale tú si nájdem niekde inde. 

    Prajem príjemné čítanie! :)
 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prečo čítať Kinga

Bol som dlho preč - predtým, než Jack získal Oscara

Na autismus jedině autibiotika – vtipná spoveď unavenej matky