tyrkySOVA

     Musím sa priznať, že som si dlho nebola istá, čo to vlastne dark academia znamená. Chápete, tieto výrazové prostriedky mladých sú pre nás gerontov dačo ako východniarske nárečie - aj sa to dobre počúva, aj viem, že hutori slovensky, aj tak mu hovno rozumiem. Takže spočiatku som dark academia považovala za jednu  konkrétnu knihu, ktorú možno jedného dňa ktosi kdesi preloží a police kníhkupectiev obohatí o titul Temná akadémia alebo tak niečo. S odstupom času mi docvaklo, že to bude zrejme nejaký subžáner. Potom som zistila, že do tohto subžánru zaraďujú Tajný príbeh Donny Tart. Teraz už mám aspoň predstavu hmlistú ako londýnske ráno a zhruba som vedela, čo od knihy Darebáci a blázni, prvotiny autorky M. L. Rio, očakávať. Sympatickú knihu s obeťou H5N1 na obálke vynikajúco preložil Vladislav Gális.     Oliver si odsedel svoje a teraz sa majú pred ním otvoriť brány pekelné a.k.a. väzenské a vypľuť ho von ako nestrávený kebab. Ako uvítací výbor ho očakáva ...

     Keď zomrie od hladu posledná panda, posledný ľadový medveď sa utopí v roztopených ľadovcoch a posledná veľryba sa uvarí zaživa v otrávenom oceáne, už bude naozaj neskoro začať recyklovať plastové fľašky. Trochu menej drasticky sa to snaží vysvetliť Hannah Goldová vo svojej ďalšej ekologicky ladenej knižke pre mladšie publikum, v Stratenej veľrybe . Knihu preložila Adriana Oravcová.     Rio prichádza na nútené prázdniny k starej mame do Kalifornie, pretože jeho mama sa už dlhšie nemôže tváriť, že je všetko tak, ako má byť, a musí stráviť nejaký čas v nemocnici. Väčšina z nás by prázdniny na pláži brala ako jackpot, no Rio netúži po ničom inom, len byť opäť s mamou. Keď medzi jej vecami z detstva nájde kresbu veľryby menom Biela škvrna, prebudí sa v ňom (možno dedičná) fascinácia majestátnymi obyvateľmi oceánu. Dokonca sa mu podarí Bielu škvrnu uvidieť na vlastné oči, v celej jej kráse. S novou kamoškou Marinou sa na palube lode jej otca Rio stáva ostrieľaný...

      Ak ma už trochu poznáte, možno vám neuniklo, že romantickým knihám veľmi neholdujem. Môže za to zrejme moja čitateľská mladosť. Chápete, keď opakovane čítate o mužoch, čo majú penis veľký a mocný ako Dankov stožiar, výdrž plemenného býka a k tomu všetkému ešte zmysel pre nehynúcu romantiku a vernosť Lassie, dosť to zamáva vašimi očakávaniami, keď príde na vzťahy s opačným pohlavím. Našťastie, dlhodobá liečba reálnym životom bola úspešná, no ako vedľajší účinok som si odniesla absolútnu nechuť voči romantickej literatúre. Čo je aj jeden z dôvodov, prečo na mňa doteraz nemali knihy nebohej Lucindy Riley bohvieaký účinok, respektíve som im ani len nedala šancu na mňa nejako zapôsobiť. Nechcelo sa mi púšťať do osemdielnej série, aby som sa potom zvyšok života zmietala medzi nechuťou pokračovať a túžbou zistiť, ako to dopadlo. Keď mi ale z neba (ehm ehm, z Tatranu) padla na hlavu jej "osamelá" kniha Olivovník, rozhodla som sa, že nastal čas zistiť, čo všetci na tej Lucy ...

       Moja láska ku gréckej mytológii nie je deravá ponožka, takže sa ňou vôbec netajím, naopak, hrdo ju vystavujem na obdiv. Grécke báje ma dlhé roky uchvacujú či už v pôvodnej podobe - tou pôvodnou myslím pána Petišku, alebo bábkové predstavenie Odyssei (skúste sa ako päťročný nebáť dreveného kyklopa, čo ochmatáva vatové ovečky), na takého Homéra sú moje dve mozgové bunky krátke, aj keď výnimočne spoja sily a pracujú obe naraz. A rada si prečítam aj príbeh, ktorý je mytológiou inšpirovaný, či už úzko, ako knižky Jennifer Saintovej, alebo si len prepožičajú nejaké fakty a potom si už idú vlastnou cestou. Schválne nespomínam Dcéru Sparty, na otravnú Dafné s kučeravými očami sa dodnes snažím zabudnúť. Ale taký Percy Jackson , postavička privedená k životu Rickom Riordanom, ten si v mojej pamäti vyslúžil čestné miesto. Vydanie, s ktorým som mala tú česť, preložila Jana Veselá.     Percy je problémový chalan s dyslexiou a poruchou osobnosti. Aby toho nebolo m...

     Minule som hovorila o tom, ako bolo moje o takmer polovicu mladšie ja nadšené čítaním diela Stephena Kinga a Petera Strauba, Talismanu (článok k nalezení zde ). Takže vám zrejme nemusím opisovať sklamanie, frustráciu a beznádej, ktorú zmienené mladšie ja zažívalo, keď sa ani za toho Azirafala nedokázalo dopracovať k pokračovaniu pod názvom Čierny dom (písať české slová na slovenskej klávesnici je ako skákať cez požiarnu hadicu namiesto švihadla - dá sa to, ale je to značne nepraktické, takže sa uchýlim k slovenskému názvu knihy, ktorá po slovensky nevyšla). Občas by som chcela mať svoje vtedajšie problémy. No nevadí, podstatné je, že po mnohých a mnohých rokoch som sa k spomínanej vytúženej knihe konečne dostala. Potom mi kvasila na poličke dlhšie, než by sa patrilo, lebo moje nadšenie medzitým ochablo ako nesprávne stimulovaný penis, ale teraz konečne prišiel čas, keď ma dobehla minulosť, ja som si Čierny dom konečne prečítala a toto naň hovorím.     Jack ...