Medúzin príbeh - konečne to niekto povedal z jej uhla


    Medúza. Čo vám ako prvé napadne pri slove "medúza"? Priesvitný živočích, ktorý vyzerá efektne v plytkej morskej vode, no už menej keď vám tie svoje pŕhlivé končatiny pricapne na nohu? Alebo obluda z gréckej mytológie, ktorá si namiesto šampónu kupovala kolónie myší, aby mala čím nakŕmiť svoj účes, a jej pohľad by nevydržal ani Zoolander? Medúza (tá mytologická, hoci tá zoologická má tiež niečo do seba) ma vždy fascinovala, no priznávam, že som ju vnímala tou mačistickou optikou, ktorú nám podsúvajú grécke báje vrátane môjho milovaného Súboja titanov. O to viac ma teší, že Natalie Haynesová vyrozprávala Medúzin príbeh z úplne iného pohľadu. Výborný preklad má na svedomí Jana Pernišová.

    Neverím, že Medúzu treba nejak zvlášť predstavovať, ale robím to vždy, tak si holt zopakujme recept na varený zemiak: kde bolo tam bolo, boli tri sestry Gorgonami zvané, pričom dve z nich vyzerali ako nasraný chrlič a tá tretia ako erotický sen čitateľa Súmraku. Takže neunikla ani nadržanému oku boha morí, ktorý berie "nie" iba za menej používané synonymum "áno" a Medúzu bez hanby a zľutovania znásilnil priamo v Aténinom chráme. No a čo by to bola Aténa za bohyňu, keby nedajbože triezvo uvažovala, takže si svoje urazené božie ego samozrejme vybije na obeti a Medúzu na premení na podobného chrliča ako sú jej sestry, akurát ešte so schopnosťou zmeniť všetko živé na šuter jediným pohľadom. Ako to asi môže dopadnúť, keď jeden pseudohrdina dostane za úlohu priniesť hlavu Gorgony? Správne, svadbou zrejme nie.
    
    Nechcem vravieť, že som to vravela, ale darmo - vždy som tvrdila, že Medúza je len tragicky nepochopenou postavou a táto skvelá kniha mi dala za pravdu. V pôvodnom stvárnení gréckych bájí má Medúza podobu škaredého suveníru - niečo, čo ste dostali za úlohu doniesť, tak sa pre to odtrepete, ale nejak extra vás nezaujíma, kde sa to tam nabralo ani čo si to myslí o tom, že sa mu chystáte odseknúť hlavu a napchať ju do vreca. Natalie Haynesová dala Medúze možnosť rozpovedať príbeh od začiatku a svojimi slovami. Takže nečakajte neľútostnú príšeru, ktorá robí z ľudí detailné záhradné dekorácie len preto, že môže. Medúza je citlivá bytosť, ktorej viac záleží na živote v jej okolí než na vlastnom pohodlí a ktorá nereaguje na kliatbu zatrpknutím a krutosťou, ale smútkom a ohľaduplnosťou. 
    
    Aj Olympania sú v Haynesovej rozprávaní obťažkaní do väčšej miery ľudskými neduhmi. Oni sú teda všeobecne zobrazovaní ako malicherní bastardi, ktorí pokladajú vlastnú riť za prdel sveta, ale Natalie im pridala do vienka ešte spupnosť, samoľúbosť, tvrdohlavosť, faloš, sebeckosť a namyslenosť. A tiež poukázala na to, že žiadny chlap na svete, či už mu prúdi žilami ichor, krv alebo brzdová kvapalina, nie je taký neodolateľný, aby mu padla k nohám každá žena bez výnimky. Nuž a na rozdiel od tradičného ponímania gréckej mytológie nebagatelizuje podobu bohov čoby sexuálnych predátorov, nedegraduje znásilnenie na niečo, čo proste robia - ráno vstane, spočíta delfíny, potopí dva ostrovy, znásilní tri panny a na obed si dá diviaka s ambróziou. Obeť nemá formu anonymného matraca, čo má byť rád že je rád, ale skutočnej ženy, ktorá sa musí vyrovnávať s traumatizujúcim zážitkom. Rovnako nemilosrdne a bez filtrov s peknými mihalničkami ukazuje aj takzvaných hrdinov - zabudnite na Persea čoby Jakea Sullyho po intenzívnej rehabilitácii - stále zodpovedného a dobrosrdečného, ale bez nutnosti prevteľovať sa do modrého panáka ak chce prejsť na záchod po vlastných - tentokrát uvidíme, čo sa stane, keď sa chlapcovi odnikiaľ dostane z ničoho nič neprimeranej pozornosti a nevídanej moci.
    
    Napriek tomu, že autorka tu nerozpráva žiadny veselý príbeh o ožratom Dionýzovi, dokázala ho do istej miery odľahčiť vtipným štýlom. Prirodzené dialógy písané súčasným jazykom a okorenené štedrou dávkou sarkazmu mi pripomínali Stephena Frya a jeho geniálne prerozprávania mytologických príbehov. Takže hoci je Medúzin príbeh vo svojej podstate tragédiou, autorka ho podáva tak, že sa číta neskutočne dobre, a pritom nič nezľahčuje ani si nerobí nemiestne žarty.

    Hoci tkvie celá pointa knihy v tom, že neradno posudzovať podľa vonkajšieho vzhľadu, ja musím, akože pardon, ale fakt musím pochváliť vizuál tejto knihy, lebo tá oriezka, ten prebal, tá obálka, to sú skvosty nad skvosty, takže táto kniha je nielen obohacujúcim čítaním pre myseľ, ale aj ozdobou knižnice pre oko. Aj keby mala skamenieť, stále by vyzerala skvelo.
    
    Medúzin príbeh je skvelou knihou nielen pre tých, čo majú v obľube grécku mytológiu. Autorka podáva notoricky známy príbeh z úplne iného konca, nenásilne do neho komponuje mnohé spoločenské témy a celé to prezentuje tak prirodzene a priateľsky, dokonca vtipne, že miestami neviete, či si utierate slzy od dojatia, frustrácie alebo pobavenia. Naozaj veľmi, veľmi odporúčam.
    
    Prajem príjemné čítanie! :)

 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prečo sú Hry o život najlepším YA svojej doby

Pohádka - Temná veža light version

Cyklus vlkodlaka - dávno napísaná, dlho očakávaná kingovská jednohubka