Lívia Hlavačková - Od elixírov po lieky

    

    Aj ten najzarytejší vyznávač zdravej životosprávy, vyváženej stravy a pravidelného pohybu musel byť párkrát za život chorý. Nech sa o svoju telesnú schránku staráte ako najlepšie viete, imunita nie je titánový trezor s desaťstupňovým zabezpečením a dačo sa cez ňu dostane. Takže čo potom? Pomaranče a čerstvo nastrúhaný zázvor sú fajn, lenže nie vždy to stačí a či chcete, či nechcete, nejaký ten medicínsky prípravok vás neminie. O tom, ako sa ľudstvo dopracovalo od šepkania zaklínadiel nad miskou konského hnoja s mätou po sofistikované prípravky hovorí Lívia Hlavačková v knihe Od elixírov po lieky.

    Myslím, že každý tak nejak tuší, že napriek celkovej vyspelosti antickej civilizácie, keď prišlo na liečbu neduhov, asi to nebolo úplné terno. Ujo Hippokrates sa síce snažil pretransformovať liečebné postupy z výkladu delirických snov na niečo, čo sa aspoň vzdialene podobalo na diagnostiku a liečenie, zaviedol termíny, ktoré používame dodnes, ale medicína za jeho čias bola nieže v plienkach, ona tie plienky ešte ani nevymyslela. Od jeho čias si farmácia a medicína prešla naozaj turbulentným vývojom plným bizarných zistení, ktoré sa ukázali ako nezmysel, a ešte bizarnejších, ktoré sa nakoniec ukázali ako pravdivé, až do dnešných čias osvietenej informovanosti a bohatých možností. A stále nevieme všetko a tak skoro ani vedieť nebudeme. 

    Liečebné metódy, medicínske výrazy a medicína celkovo je pre mňa téma dosť náročná na spracovanie, ale Lívia, ako sama spomína v úvode, sa nesnažila napísať vyčerpávajúcu vedeckú publikáciu, ale priblížiť túto oblasť laickej verejnosti, čo sa jej podľa mňa dosť podarilo. V niektorých prípadoch by som možno prijala trochu detailnejšie vysvetlenie - napríklad nemám šajnu, čo je to ajurvéda, iba že je to z Indie (a keď príde na indické učenia, končím pri kamasutre a ani tam to nie je bohviečo) - ale celkovo autorka interpretuje svoje znalosti veľmi priateľskou a zrozumiteľnou formou. Kapitoly sú kratučké, nesnaží sa čitateľa ovaliť tonami zhusteného textu, naopak vysvetľuje len tie najfascinujúcejšie alebo najpodstatnejšie fakty. 

    Vďaka Lívii som sa dozvedela kopec zaujímavostí a ešte som aj začala byť rada, že žijem v období, v ktorom žijem. Donedávna som žila v predstave, že lekári stále skladajú Hippokratovu prísahu, lenže to by museli okrem iného sľubovať celibát (a že nebudú spávať ani s otrokmi), zaprisahať sa že nebudú do ľudí rezať (to by pri chirurgii mohol byť celkom problém) a že nebudú kradnúť (tu by sa mohli inšpirovať politici). Preto bola prísaha nahradená lekárskym sľubom, ktorý lepšie vystihuje úskalia a povinnosti sprevádzajúce lekársku prax. Tiež som sa dočítala o mnohých prúseroch, ktoré sprevádzali vývoj liekov a vakcín, a neboli to vždy len viac-menej nevinné záležitosti, ako že vám nezabral glycerínový čípok. V 20. storočí napríklad jeden "liek na všetko" spôsobil generáciu ťažko zdravotne postihnutých detí. A ak ste vždy túžili vedieť, akými rôznymi spôsobmi sa robí lobotómia (ja vás nesúdim, všetci máme svoje záľuby), táto kniha vám s radosťou vyhovie. 

    Dočítate sa tiež o tom, čím všetkým si musí prejsť farmaceutická firma, ak chce začať s distribúciou nového lieku, čo je to vlastne homeopatia (a prečo stojí za prd - ale autorka sa nesnaží nikomu vnútiť svoj názor, len ponúka fakty a možnosť vlastného úsudku), aký je rozdiel medzi liekom a výživovým doplnkom a mnoho ďalšieho. Netvrdím, že mi v mojej deravej hlave utkvelo všetko, ale jednoznačne mi táto kniha pomohla lepšie pochopiť problematiku.

    Od elixírov po lieky je kniha, ktorá sa nesnaží presviedčať o svojej pravde, nekritizuje a nepoučuje, len zaujímavou a prístupnou formou interpretuje niekedy (pre mňa) ťažko pochopiteľné fakty. Vysvetlí vám, že preparát nemusí fungovať len preto, že ho v telešopingu odporúča Gizka Oňová, že konská dávka vitamínu C je stále len potravina a nie železná opona proti chorobám, a hlavne priateľsky nabáda ku kritickému uvažovaniu.

    Prajem príjemné čítanie! :)