Christy Lefteri: Spev vtákov

    

    Christy Lefteri by mohla písať romantické knihy o zlomených srdciach, ktoré sa dokážu pozliepať dokopy lepšie ako prsty upatlané od Chemoprénu. Našťastie pre mňa a mnoho ďalších čitateľov to nerobí a namiesto toho si vybrala náročnejšiu trasu - píše o reálnych problémoch, ktorým čelí konkrétna skupina ľudí, a jej príbehy vychádzajú z reálnych ľudských skúseností. Po Včelárovi z Aleppa, ktorý putoval z vojnou zmietanej Sýrie do Veľkej Británie, nás autorka zavedie na slnečný Cyprus. Pohodička, slniečko a mentolové drinky? No, možno, ak ste dovolenkár. Na Cypre však žije komunita ľudí, ktorá to nemá zďaleka takéto pastelovo ružové, a práve o nej hovorí kniha Spev vtákov, ktorú preložila Simona Klimková.

    Charlie Harper mal Bertu, Petra má zase Nišu. Pomocníčke v domácnosti pôvodom zo Srí Lanky síce chýba zmysel pre krutý sarkazmus, príležitostné flirtovanie s omamnými látkami a 50 kíl nadváhy, no o Petrinu domácnosť a jej dcéru Aliki sa stará s rovnakým zanietením. Raz sa však Niša vyberie von a dnu sa už nevráti. Petra zalarmuje políciu, ale to by rovno mohla volať do telešopingu. Strážcovia zákona ju odbijú s tým, že imigrantské pomocníčky často jednoducho zdvihnú kotvy a pokračujú v migrácii bez toho, aby sa o tom obťažovali niekoho informovať. Petra sa nemieni vzdať a pátra po Niši na vlastnú päsť, spolu s Nišiným priateľom Jannisom, sympatickým pytliakom, ktorý vraždí malé vtáky tak, že ich kúše do krku. No, ešte by im mohol napríklad lámať nožičky. 

    Spev vtákov má oproti Včelárovi taký slabulinký, nepatrný krimi podtón. Niša zmizne ako para nad hrncom pod zapnutým digestorom, samozrejme kompetentní použijú ruky radšej na špáranie sa v nosnej dutine než na poctivú robotu a Nišino okolie sa s tým pochopiteľne odmieta zmieriť, takže pomaly odkrývajú jednotlivé tajomné vrstvy jej života. V tomto prípade nepôjde o nachádzanie kostlivcov, milencov ani zlatých tehličiek v skrini. Petra si však postupne začne uvedomovať, ako málo vedela o žene, ktorá fungovala ako hnací motor jej domácnosti. Jej postupné precitanie z letargie prispelo k mojim sympatiám voči jej osobe, pretože, povedzme si na rovinu, zo začiatku som ju vnímala ako povýšeneckú lemru, ktorej život uštedril ranu, a ona sa s ňou rozhodla vyrovnať na štýl robotického vysávača - bude čušať v kúte, až kým nie je naozaj nevyhnutné niečo urobiť. 

    Jannis môže na prvý pohľad pôsobiť ako neľútostný muž, ktorý má pravidlá, flóru, faunu a slobodu zvierat tam, kde vtáky nespievajú a slnko nesvieti, ale opak je pravdou. V skutočnosti je to citlivý, empatický človek, ktorý akurát stúpil do hovna a pokúsil sa to vyriešiť očistou v hnojisku. Jeho vzťah s Nišou nie je žiadne pubertálne poblúznenie (v ich prípade by sa skôr dalo hovoriť o poblúznení krízy stredného veku) a hoci ním porušujú pravidlá, obaja ho berú vážne. Akurát mi teda liezlo na nervy, že Petra opakovane vnútorne oceňovala, aký je pekný, lebo však haló, toto mango nenarástlo na tvojom strome! Našťastie sa autorka rozhodla nevydať touto cestou, len chcela zrejme poukázať na fakt, že Niša má okrem dobrého srdca aj dobrý vkus na chlapov.

    V knihe sa postupne striedajú pohľady Petry, Jannisa a mŕtveho zajaca. To ste nečakali, čo? Uznávam, že mŕtvy zajac nie je veľmi nadšený rozprávač (kto by aj bol, keď si z neho muchy robia manželskú posteľ, pôrodnicu a švédsky stôl v jednom) a spočiatku môžu naturalistické opisy biologického rozkladu pôsobiť nezmyselne, ale v závere nadobudnú tieto kapitoly pochmúrny význam.

    Prostredníctvom pátrania po Niši autorka približuje čitateľovi neľahkú situáciu pomocníčok fungujúcich na Cypre. Tak ako Niša, zanechajú doma svoje rodiny, svoje malé deti často nemôžu vidieť celé roky, precestujú polovicu sveta, riskujú fyzické násilie a sexuálne zneužívanie aby mohli posielať domov ťažko zarobené peniaze, a keď sa im náhodou niečo stane, ľudia pokrčia plecami a život ide ďalej. Nepríjemne mi to pripomína novodobú formu otroctva. Pomocníčky síce dostávajú mzdu, ale splácajú ju svojou slobodou a dôstojnosťou. 

    Christy Lefteri opäť ponúka silný, nepríjemne realistický a pritom citlivý príbeh o rôznych formách ľudského utrpenia a o rozhodnutiach, ktoré nie sú ľahké ani správne, no napriek tomu nevyhnutné.

    Prajem príjemné čítanie! :)