Amália Sirotková - Zabudnuté rozprávky

     Je úplne jedno, koľko mám rokov, či som bližšie k pohrebu ako k maturite, či mi kĺby praskajú viac než bublinková fólia alebo či mám dioptrie vyššie ako zostatok na účte. Vždy budem mať slabosť pre klasické rozprávky (zdôrazňujem klasické. Labkovú patrolu mám rada iba z donútenia). A keď sa navyše objaví také skvostné, do detailov prepracované a absolútne nádherné vydanie ako boli napríklad  Slovenské rozprávky a povesti od Boženy Němcovej (recenzia tu), neváham ani za podpriemerný mak. Takže jasná vec, že aj nádherná zbierka Zabudnuté rozprávky Amálie Sirotkovej, ktorú zostavila Jana Piroščáková, mala okamžite zarezervované miesto v mojom srdci aj v knižnici.

    Paľka Dobšinského poznáme (a milujeme) všetci. Rozhodne má neodškriepiteľné miesto v zachovávaní ľudovej slovesnosti. Darmo, už bude navždy numero uno. Výhodou je, že za svoj plodný život stihol zozbierať, zaznamenať a uchovať naozaj úctyhodné množstvo rozmanitých rozprávok. Nevýhodou, že vrhá taký silný tieň, až pôsobí ako antihmota. A v tom tieni sa stráca mnoho iných spisovateľov, ktorí sa pričinili o zbierky rozprávok. Jednou z nich je Amália Sirotková, teta s priam rozprávkovým menom. Paľovi slúži ku cti, že Amáliu vo svojich prácach neraz uvádzal ako zdroj. Aj tak je však svojím spôsobom smutné, že za svojho života nevzbudila väčšiu pozornosť.

    Pritom jej rozprávky sú výnimočnými vo viacerých ohľadoch. Nie sú to také krváky ako sme zvyknutí od zmieneného Dobšinského. Niežeby teda všetci nažívali v láske a harmónii od samého začiatku a šťastný koniec je tam len preto, aby sme o  nich nemuseli počúvať až do súdneho dňa, ale napríklad stínanie draka je praktizované čarovným prútikom, nie kopou ostrého železa. Keď som už pri drakoch, prvýkrát som sa v rozprávke stretla s deväťhlavou pannou, ktorú treba dekapitovať. Tomu vravím rodová rovnosť! Amáliine rozprávky sa neodohrávali len v anonymných zámkoch za siedmymi horami a vodou za ktorou je voda a za ňou plot a za ním nič (okrem toho zámku), ale pokojne aj vo vašom susedstve (ak máte suseda kováča). 

    Niektoré rozprávky vám budú známe - napríklad Zakliate knieža ejkejej Kráska a zviera ejkejej Trojruža. Ďalšie si budete môcť prečítať v temnejšej podobe - lebo Kazisvět šestý, z Boží vůle král, je jedna vec, ale keď sa s vami chce oženiť vlastný otec, to už končí každá sranda a ešte aj Targaryeni krútia hlavami. V iných sa opakuje klasický trojitý motív - traja draci, tri princezné, traja nebojácni hrdinovia (z ktorých dvaja majú také transparentné úmysly ako Ficov účet). A niektoré som čítala zrejme prvýkrát, napríklad O Macovi a čarovných husličkách (spoiler, nie je to ten Maco z Arktídy) - chalan, čo rieši každý problém tým, že prinúti jeho pôvodcov tancovať až na pokraj infarktu, alebo O umrlčej hlave - halloweenske varovanie mladým dievkam, aby nevarili v hrnci mŕtvu lebeňu len aby zistili, kde sa fláka ich frajer. 

    Rozprávky sú podávané v dobovom, nie však pôvodnom znení. Buďme radi za to, lebo zostavovateľka Jana Piroščáková ponúka v doslove malý kúsok citácie tak, ako ho vlastnoručne zapísala Amália Sirotková, a poviem vám, zopár mojich mozgových buniek sa odobralo za Štúrom na večnosť, než sa z toho vysomárilo. Pani Piroščáková dokázala udržať krehkú hranicu medzi zachovaním dobového zvuku, ale zároveň priblížiť text dnešným čitateľom. 

    A ďalšou ohromnou devízou tejto knihy sú dychberúce, dokonalé, umelecké ilustrácie Zsolta Lukácsa. Naozaj, toto je jedna z kníh, o ktorých s obľubou vravievam, že sa ich kúpa oplatí aj analfabetovi, také sú to vizuálne poklady. Z ilustrácií na vás dýcha život, pritom však majú rozprávkovú atmosféru, ale zároveň sú realistické - fakt, neviem ako inak ich opísať, než že sú to umelecké diela, na ktoré je radosť hľadieť.

    Tož. Blížia sa Vianoce a úprimne vám hovorím, že toto je univerzálny darček pre každého knihomoľa, pre každého človeka s dobrým vkusom, pre obdivovateľov krásy, pre milovníkov ľudovej slovesnosti, no proste táto kniha musí potešiť každého, čo má vzpriamenú chrbticu a dve oči umiestnené na ksichte smerom dopredu. Veľmi, veľmi vydarené a výnimočné dielo.

    Prajem príjemné čítanie! :)