Noel Fitzpatrick - Keira a ja

 

    Pes je najvernejší a najmilujúcejší kamoš, akého človek môže mať. Môžete byť celou dušou a srdcom catperson, ale myslím, že niekde vzadu v mozgu je vám aj tak jasné, že mačka vás má vo svojej podstate pod chvostom a ak vás zajtra zrazí auto, jej deväť životov pôjde ďalej. Ale pes, to je srdce plné lásky, hrejúcej až do posledného úderu. Áno, som sentimentálna, ale keď ja som psíčkar odkedy...no, odkedy si pamätám a ešte skôr, než sme vôbec nejakého psa mali. Preto mi kniha známeho veterinára Noela Fitzpatricka, Keira a ja, instantne brnkla na správnu strunu. Knižku preložila Jana Kantorová Báliková.

    Noel a Keira sú kamoši do dažďa. Aj do krúpov, hurikánu, prietrže mračien, tsunami a chemtrails saharského piesku. Keira prišla k Noelovi vo chvíli, keď mal pocit, že jeho život stojí za to, z čoho sa robí cibetková káva, akurát bez kávy. Od toho momentu mala kľúč od jeho srdca. Spolu sa naučili, že život nie je výpočtom úspechov, ale chvíľ, keď sa človek cíti šťastný - a že šťastie neznamená vlastniť to, čo ostatní nemajú. V dobrom aj v zlom, aj v tom najhoršom, stále čerpali silu jeden od druhého. 

    Keira a ja je nádherným, poetickým vyznaním lásky štvornohému neposednému klbku. Noel nezvolil klasický rozprávačský štýl, ale lyrické verše, ktoré skladajú nežný príbeh. Keira mu kladie rozkošne detinské otázky, ktoré sú vo svojej podstate nekonečne múdre, len sa treba vedieť prestať brať vážne. Ono je to celé také pohladeníčko - áno, asi 10x som mala guču v hrdle (a nielen preto že stále niečo žeriem a nie vždy to dostatočne požujem), ale táto kniha vôbec nie je smutná, aj keď obsahuje aj melanchóliu. Je to nádherná oslava priateľstva a spolupatričnosti a je úplne jedno, či máte psa, škrečka ale kapskú kobru (len upozorňujem, že to posledné zrejme nie je veľmi legálne). 

    Navyše, príbeh dopĺňajú prekrásne, umelecké ilustrácie Laury McKendryovej, ktoré robia z Keiry výnimočné dielko. Knihou vás sprevádzajú vtáky, ktoré môžete naháňať, zablatené labky, milióny farieb. Áno, aj temnota, no spolu s ňou žiara hviezd. A viete ako sa hovorí, kým nezapadne slnko, nie je vidno hviezdy. 

    Tak šup, utekajte objať svojho psa, škrečka a kapskú kobru (opatrne, prosím) a užite si citlivý príbeh. Áno, bude vám z neho aj smutno, ale takým tým dobrým, očistným spôsobom. Nič netrvá večne, ale večnosť je zložená zo spomienok.

    Prajem príjemné čítanie! :)